„Sme produktom kapitálu a žijeme len dovtedy, pokiaľ to chcú tí, ktorí nám vládnu... Tí, ktorí potrebujú našu prácu, aby mali zisk...“ Bratislavské divadlo Aréna uviedlo divadelnú hru Karl Marx Kapitál, ktorú na objednávku napísal Peter Lomnický, známy najmä ako prekladateľ divadelných hier. Jeho monologický pamflet, ktorý cituje Marxa, Žižeka, Palahniuka, Houellebecqa či Becketta, otvorene pomenúva hybné sily trhovej spoločnosti, ale aj ich bezprostredné dopady na život a psychiku jednotlivca či ekosystém. Robí tak inteligentne, s nadhľadom a vtipne. V Lomnického texte neexistuje hluché miesto, každá veta má svoj význam a každá myšlienka svoju hĺbku a silu.

Filmový režisér a producent Mátyás Prikler hovorí, že najradšej má situácie, keď sa rodí niečo nové na zelenej lúke. V poslednom čase však najmä dokončuje, po filme Slovensko 2.0 čakajú na svoju premiéru ďalšie dva filmy. Film Ďakujem, dobre, ktorý režíroval, získal štyri Slnká v sieti.

Nie je to veľké, dymí to a považuje sa to za súčasť samostatnej kultúry. Nie tej našej, ale pomaly sa udomácňuje aj u nás. A to aj napriek tomu, že názory na túto vec sú rôzne, často kontroverzné. Vodná fajka.

Na tanieri pôsobí ako čudný, priesvitný sezam. Na rozdiel od neho má však aj akýsi chvostík. Ligoce sa na slnku a po vložení do úst splní to, čo na tanieri sľubuje. Najšťavnatejšie zrnko na zemi – quinoa (čítame kinoa).

Elitný americký historik Timothy Snyder napísal pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung rozsiahlu esej o Ukrajine, nemeckej politike voči tejto ťažko skúšanej krajine a Rusku. Text uverejňujeme s láskavým súhlasom autora.

Andreu Bokníkovú poznám ako citlivú a jemnú literárnu kritičku, vedkyňu, historičku literatúry, ale aj ako zanietenú pedagogičku. Niet sa čo čudovať, že v našom rozhovore v jej pracovni na Katedre literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, kde pôsobí, tak často zaznievalo spojenie „moji študenti.“

So skutočnou vedeckou prácou chcel začať hneď po nástupe do prvého ročníka univerzity, a nie až po získaní vysokoškolského diplomu. Podarilo sa a v treťom ročníku vďaka tomu získal grant v rámci programu Talenty Novej Európy. Jaroslav Ferenc.

Na Zem dopadajú zo všetkých strán rádiové vlny, hovorí sa im „kozmické mikrovlnné pozadie”. Astronómovia z výskumnej stanice na južnom póle nedávno ohlásili, že v tých vlnách je odtlačok iných vĺn, omnoho slabších, ktoré sa doteraz nikomu nepodarilo zachytiť. Gravitačných.

Keď politici z celého sveta rozprávajú príbeh o globálnom otepľovaní, vykresľujú ho ako najväčšiu výzvu pre ľudstvo. Zároveň však sľubujú, že je to výzva, s ktorou sa pri nízkych nákladoch dokážu popasovať a súčasne zlepšiť svet množstvom ďalších spôsobov. Dnes už vieme, že je to nezmysel.

Patrí to do našej kultúry. Ak niekto urobí ťažké rozhodnutie, kde ide o veľa, o život, musí sa zveriť svojim najbližším. Oznámiť im svoju voľbu. Už nie na diskusiu. Na potvrdenie, uznanie, na modlitbu. Ak niekto, koho máme radi, ide na ďalekú cestu, na dlhý čas, má všetko zbalené, prekontrolované, už len sedíme, mlčíme, čakáme na hodinu H. My, čo sme hodní dôvery, už ťažko hľadáme slová. Pohladíme, objímeme. „Držím ti palce, nech sa ti darí“. Tak „žehnajú“ rodičia svoje malé deti pred odchodom do školy, do sveta, dospelé pred životnou voľbou. „Vždy sme pri tebe stáli, nech to skončí akokoľvek, tu máš svoj domov“.