Videl som prenosy z mexickej cesty pápeža Františka v Guadalupe a Ecatepecu. Počúval som krásu liturgických spevov Latinskej Ameriky, videl som spontánnosť na tvárach Mexičanov.
Predstavme si dvadsaťdvaročného chlapca, ktorý po mesiacoch kriku, bitia a nocí bez spánku stojí pred komunistickým súdom za to, že chcel ísť študovať do zahraničia.
V jednej nedávnej .lampe použil tento výraz František Mikloško. Mieril ním presne. Presne na neuralgický bod našej spoločnosti. Sme zapečení v pragmatizme, ktorému sme prepadli.
Evanjelický kňaz, politický väzeň, robotník Pavel Uhorskai navštevoval v čase normalizácie svojich spolubratov, ktorí boli počas komunizmu väznení a zaznamenával ich príbehy.