Summit Európskej rady, ktorý mal namiesto terajšieho provizória gréko- a eurovalu nájsť trvalý mechanizmus riešenia dlhových kríz, sa skončil klasicky: Odkladom na december. Nedohodu nad kľúčovou otázkou, teda či bude treba „otvoriť“ Lisabonskú zmluvu, a ak áno, akými technikami, a najmä, čo má „otvorenie“ presne obsahovať, zakryli lídri novým poverením komisie van Rompuya (Task force), aby návrh vypracovala.

Návrh zmluvy o spolupráci, ktorý poslancom OKS ponúka Most-Híd, mešká presne desať mesiacov. Pocit, že húsť naučila Bélu až núdza čiže obava, že jeho klub by čoskoro mohol byť o štyri hlavy kratší, má bližšie k istote než k podozreniu.

Stredajšie vystúpenie Viktora Orbána pred Európskym parlamentom je prvý veľký „event“ maďarského predsedníctva, ktoré sa samo osebe stáva politickou udalosťou. Legislatívne a mocenské kroky dvojtretinovej väčšiny v Budapešti strhli na seba takú pozornosť, že kontraverzie, ku ktorým sa schyľuje v Štrasburgu, môžu veľa napovedať nielen o tomto predsedníctve, ale i o ďalšom vývoji v EÚ.

Dráma, ktorou v týchto dňoch prechádza Írsko, potvrdzuje predovšetkým to, čo tu už bolo dávnejšie napísané: Grécko bolo „iba“ predskokanom paneurópskej dlhovej krízy, ktorá pokračuje ďalšími zastávkami.

Voľby do mestských a obecných zastupiteľstiev, ktoré sú pred nami, budú poslednou kapitolou prekrývania sa politických cyklov na Slovensku s Českom a Maďarskom. Zhoda jarných termínov parlamentných volieb a následne jesene v znamení komunálnych volieb tvorí zrkadlo, v ktorom sa obnažuje medzi nami a susedmi i jedna zaujímavá nezhoda.

Horšie sa začať azda ani nedalo. Daňová a odvodová legislatíva, s ktorou prichádzajú ministri práce a financií, je omyl so zabudovaným potenciálom spoločenského napätia, spomalenia ekonomiky a znemožnenia strán, ktoré sa pod návrhy majú podpísať.

Viacero prejavov posledných dní naznačuje, že s povesťou „slabej premiérky“ sa Iveta Radičová odmieta zžiť bez boja. Korekcie rôznych rezortných zámerov, či dokonca na príjmovej strane rozpočtu (kde je nutná novela zákona), evokujú síce verbálne neuváženosti leta, avšak tentoraz sa zdá situácia predsa len odlišná.

S titulkom „Argentína na Dunaji“ vyšli Financial Times ešte vo februári 2009, keď takto reagovali na prepady regionálnych mien strednej Európy. Nikto vtedy zrejme netušil, že zveličenie predminulej zimy raz prerastie do sebanapĺňajúceho sa proroctva už v blízkej budúcnosti.

Témou kongresových a guvernérskych volieb v USA neboli tentoraz zahraničné vzťahy ani natoľko, ako v minulosti, avšak celkom paradoxne ich presah zrejme pocítime aj v regióne strednej Európy.

Takmer štyrom desiatkam ľudí z politického, spoločenského, ekonomického a umeleckého prostredia sme položili nasledovnú otázku: „Čo si myslíte, že by ste uplynulých 20 rokov robili, keby nepadol komunizmus?“