Tréner českej hokejovej reprezentácie má dva týždne pred šampionátom v Prahe problém. A nie s Jágrom (ktorého v tíme chce) ani s Eliášom (ktorého nechce), ale s polmiliónovým sponzorským darom (ktorý chcel, ale dnes by bol radšej, keby ho nikdy nechcel).

Česko je na tom rovnako ako Slovensko: po vstupe do NATO a EÚ mu dočasne došli sny. Nehovorí o reformách ani víziách. Len mu to – na rozdiel od redakcie .týždňa – nijako nevadí. Skúsim vysvetliť prečo.

Snažím sa v tomto stĺpčeku vynechávať zemanoviny – pseudoudalosti, ktoré vyrába český prezident. Tá posledná sa však tiahne už tri mesiace. A je čoraz neuveriteľnejšia.

Korupčná kauza Davida Ratha dospela k prvým rozsudkom. Sám Rath sa má dočkať v máji; jeho pravá a ľavá ruka už dostali 7,5 roka väzenia a prepadnutie majetku za 40 miliónov korún. Každé prirovnanie kríva, ale povedzme, že je to, ako keby taký trest dostal zdravotnícky kráľ strany Smer.

Ako má novinár konať v nenormálnej situácii, keď podpredseda vlády vlastní dva mienkotvorné denníky? Odpoveď prišla v minulých dňoch priamo z Lidových novín, patriacich Andrejovi Babišovi. A bola oslobodzujúco priamočiara.

Neberte úplatky. Keď už beriete úplatky, neveďte si o tom denníček. Keď už si o tom vediete denníček, nemajte ho v počítači, ktorý polícia zabavuje pri domovej prehliadke ako prvý. Keďže riaditeľ pražskej Nemocnice Na Homolce Vladimír Dbalý na tieto pravidlá nedbal, jeho kauza plní noviny už pol roka.

Vinnetou bol nielen kultúrnym fenoménom. Stal sa hrdinom viacerých generácií, pre ktoré detstvo, prežité hoci aj v strednej Európe, vonia prériami a preháňajú sa v ňom kone.

Keď najbohatší Čech Petr Kellner a jeho slovenský šéf investícií Martin Štefunko skočí z okna, skočte za nimi – určite vedia, čo robia. To som tu písal pred rokom a pol. Ale čo keď skok zvládne v zdraví len Kellner?

Koncom roka vám máme do Bratislavy poslať nového veľvyslanca (nemáte za čo, nech sa vám páči). Lívia Klausová by mala skončiť pre vek a mal by ju vystriedať dlhoročný kariérny diplomat Rudolf Jindrák. Je to pre nás zlá správa a pre vás dobrá.

Len v 45 rokoch zomrel na ťažkú ​​chorobu politik, ktorý bol svojho času najmladším premiérom v Európe. Deň po smrti bol Stanislav Gross na titulných stranách – a potom nastalo v médiách ticho. Lenže nie pietne, ale rozpačité.