Je v krajine politická sila, ktorá by dokázala preniesť aj do vlády a parlamentu túžbu po zmene, volajúcu z námestí a župných, komunálnych či prezidentských volieb? Čo ukázali prezidentské voľby o našej opozícii a ako krajinu očistiť tak, aby sa fenomén Kočner nemohol opäť objaviť?

Po týždňoch vášnivých predvolebných kampaní sa naša krajina v sobotu stala unikátom uprostred populizmami zmietaných krajín strednej Európy. Slovensko si zvolilo za prezidentku republiky Zuzanu Čaputovú. A umelo vytvorený kandidát Maroš Šefčovič prehral. Ako obaja prežili volebnú noc?

Zvolenie Zuzany Čaputovej nie je jednorazovým triumfom autentického kandidáta nad umelinou Smeru. Je to omnoho dôležitejšie víťazstvo s dôsledkami na celé budúce desaťročie.

Zuzana Čaputová vyhrala prezidentské voľby v čase, keď odporcovia politiky, ktorú ona symbolizuje, pretláčajú do médií, sociálnych sietí, a verejného priestoru vôbec, tieto tri základné témy.

Napriek servilnej podpore Konferencie biskupov Slovenska, kuffovcov a oroschovcov dnes smerácky kandidát Maroš Šefčovič neuspel v prezidentských voľbách.

Najzaujímavejšou časťou prezidentských volieb boli diskusie medzi Zuzanou Čaputovou, Františkom Mikloškom a Robertom Mistríkom. Tie fakticky rozhodli o budúcom slovenskom prezidentovi.

Keď pred rokom Karolína Farská maturovala, podieľala sa na organizovaní najväčších zhromaždení Za slušné Slovensko. Teraz je vysokoškoláčkou, ktorá sa po prezidentských voľbách teší na ďalšie aktivity svojej iniciatívy k eurovoľbám. A na letnú dovolenku.

Ako prebiehalo sobotňajšie druhé kolo prezidentských volieb?

Spoznal som ju pred rokmi celkom náhodou vďaka redaktorovi denníka SME Michalovi Piškovi.

V roku 2018 bolo na Slovensku 57 vrážd. Prečo teda nebolo 57 pochodov či protestov? Je azda život novinára hodnotnejší ako život robotníka či dôchodcu, ktorý celý život pracoval?