Nedávno prišiel na Slovensko izraelský bádateľ Nathan Beyrak (65). Už tridsať rokov v devätnástich krajinách Európy zhromažďuje pre Múzeum holokaustu vo Washingtone obrazové a zvukové záznamy rozhovorov s vymierajúcimi obeťami a svedkami holokaustu.

Profesor Vladimír Krčméry z Univerzity sv. Alžbety, ktorá má v Afrike množstvo zdravotníckych projektov, nám dal s kolegom pred cestou do Kene a do Ugandy dobrú radu. Ak chcete našim slovenským zdravotníkom urobiť radosť, vezmite im klobásky, slaninu a svätenú vodu, povedal. Pochopiteľne, „svätená voda“ je krycí názov pre pálenku.

Ruská invázia na Kryme je najväčším konfliktom tretieho tisícročia v Európe. S kolegom Tomášom Prištiakom sme minulý týždeň priamo na mieste sledovali, ako ho vidia miestni Rusi, Ukrajinci a Tatári. Svet sa pre tento polostrov ocitol na pokraji globálneho konfliktu.

Na Kryme sa rátal každý kúsok pláže, každý turista na nej, ponúkal sa každý meter, len aby sezóna malebných letovísk priniesla nejaký ten peniaz. Teraz sa tu pre zmenu rátajú vojaci a zbrane.

Pre vzdelaných matematikov a ekonómov je nobelovec za ekonómiu Kenneth Arrow známou adresou. Čulý deväťdesiatnik patrí ku klasikom matematickej ekonómie a má za sebou rad fundamentálnych výsledkov. Potešia každého, kto má zmysel pre matematickú „ingenuity” – teda invenciu.

Pri príležitosti 450. výročia úmrtia Michelangela Buonarottiho uverejňujeme vzácny list, adresovaný bývalému veľvyslancovi v Ríme a slovenskému prekladateľovi Stanislavovi Vallovi.

Tento týždeň si pripomíname výročie vládnej krízy z februára 1948, ktorá viedla ku komunistickému puču. Pri tejto príležitosti prinášame text Dominika Tatarku, uverejnený pár dní pred popravou Vladimíra Clementisa.

Mysela som si, že je to život vo veľkom meste, ktorý otupil naše susedské vzťahy. Keď som vyrastala v Trnave, poznali sme všetkých susedov v našom dome po mene a kamarátili sme sa minimálne s polovicou z nich (u mňa bolo číslo väčšie ako u ostatných členov rodiny, lebo ja som sa hrala aj s rómskymi deckami). Keď sme sa presťahovali do Bratislavy, už sa naše vzťahy obmedzili na maximálne 2 rodiny v dome. Sťahovali sme sa často. Dodnes som sa sťahovala 24-krát, dokopy v 4 krajinách. Vystriedala som teda množstvo susedov. A môžem povedať jednu vec – nikde nie sú susedské vzťahy chladnejšie ako v bývalom „ostbloku”.

Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Hobit: Smaugova pustatina, druhý diel trilógie, prišiel aj do slovenských kín 364 dní po premiére jednotky. Teda nie do roka a do dňa, ale do roka bez dňa. A to je možno to najpresnejšie, čo sa o ňom dá napísať.