Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Obrazy a fotografie sú nádherným médiom, vedia rozprúdiť našu predstavivosť. V tom je však nielen ich krása, ale aj nebezpečie. Tí, ktorí sledujú dianie v Británii, si mohli všimnúť jednu nedávnu a veľmi diskutovanú udalosť. Na letisku v Manchestri sa odohral brutálny incident.

Za svoj výskum ju získali Daron Acemoğlu, Simon Johnson a James A. Robinson.

Aké odvážne vyhlásenia o svojom poslaní ste už niekedy spravili a mysleli ste ich úplne vážne?

Život je ťažký, a to nielen pre elitných slovenských politikov. Ja im však úplne rozumiem, hoci som v zahraničí. Napríklad minule som sa stretol s mojím školiteľom a ten ma začal úplne šikanovať.

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.

„V akej miere máme sympatizovať s názorom nášho oponenta pri jeho kritike?“ Tak sa začína jedna kapitola v knihe od v apríli zosnulého svetoznámeho filozofa Daniela Dennetta.

Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).

V priestoroch výstaviska v bratislavskej Petržalke sa zišlo približne 1560 hostí.