Minulý víkend sa skončilo Berlinale, jeden z troch najvýznamnejších filmových festivalov na svete. .týždeň na ňom zastupoval riaditeľ festivalu Torino Film Lab Matthieu Darras a riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel.

„Šľak ma ide trafiť,“ ako písaval vo svojich stĺpčekoch pán Satinský, keď musím ísť kvôli detským topánočkám do Eurovei. Prechádzam okolo miesta, kde stálo divadlo Stoka, kde muselo padnúť, byť zbúrané, aby uvoľnilo miesto čomusi novému, ale čomu vlastne? Nech sa prepadnem, na tom mieste do dnešného dňa nie je postavené nič. Nič. Oproti vysokým skleneným budovám je jeden modrý, umelohmotný plot. Za plotom rastie burina a tam, kde divadlo pokojne mohlo stáť aj dnes, žiť z krčmy bohato navštevovanej turistami, rastie burina vysoká tri metre.

Slovenská technická univerzita má dvanásť nových počítačov. Aj keď sa to nemusí zdať výnimočné, tentoraz je nová technika dôležitejšia. Až tak, že ju prišiel otvoriť prezident Andrej Kiska. Je teda jasné, že nejde o obyčajné počítače. Sú súčasťou nového výskumného centra, ktoré sponzoruje firma Eset. Študenti sa v ňom majú vzdelávať v oblasti informačnej bezpečnosti.

Ekonomika, energetika a geopolitika sa vždy prekrývali a ovplyvňovali, ale prepojenie a vzájomné pôsobenie bolo v minulosti akosi skrytejšie. Dnes tvoria jeden svet.

Za neosobnými číslami v zákone o štátnom rozpočte sa vždy skrýva príbeh. Ako to však býva, jeho interpretácia sa líši od aktéra. A tak možno byť na jednej strane jednookým kráľom medzi rozpočtovými hriešnikmi a súčasne klásť míny pre budúcu vládu.

Proti IS Minulý týždeň si Spojené štáty pripomenuli nielen trináste výročie teroristického útoku na World Trade Center, ale aj stále prebiehajúcu vojnu. Prezident Barack Obama udelil Pentagónu povolenie likvidovať osoby na čele džihádistickej organizácie Islamský štát. „Dnes večer, po nástupe novej irackej vlády a po konzultáciách so spojencami v zahraničí a s Kongresom na domácej pôde, vám môžem oznámiť, že Amerika povedie širokú koalíciu proti tejto teroristickej hrozbe.

Veta, že s minulosťou sa už nevyrovnáme, pretože jednoducho vyhasla, je príznakom našej doby. Je výrazom našej neistoty. Andrej Babiš bol kolieskom viditeľného aj skrytého súkolia komunistického režimu. V novom režime sa mu darilo aj vďaka politikom, o ktorých dnes paušálne tvrdí, že „všetci kradli“. Jeho popularita u našich susedov svedčí naozaj o vyhasnutosti českej pamäti. Ale vyhasnutá je aj pamäť všetkých tých, čo môžu za svoj dnešný úspech ďakovať posledným dvadsiatim piatim rokom, a napriek tomu ich opľúvajú. To je jeden z paradoxov našich čias. Lebo boli politici, čo kradli, podvádzali a klamali, ale boli aj takí, čo nekradli, nepodvádzali a neklamali. Hádzať ich do jedného vreca je skutočná strata a vyhasnutosť pamäti.

„Bol to hurónsky výkon,“ napísala nedávno o strastiplnom sťahovaní jedna sympatická slečna na svojom blogu, ktorý v sekcii módnych patrí v domácom rybníčku medzi najpopulárnejšie. A nastala smršť. Nezačali sa sypať zdvihnuté palce ako inokedy, diskusiu zaplavili pobúrené reakcie na termín hurónsky, spojený s nevhodným podstatným menom. Čitateľstvo zasvätene vyvádzalo blogerku z omylu, poučovalo o správnom použití výrazu a promptne pripájalo dôkazy z elektronickej databázy národného korpusu slovenského jazyka.

Čo majú spoločné renesančný maliar El Greco a moderný predstaviteľ land-artu Christo? Čo majú spoločné ruský cár Peter Veľký a záhradný trpaslík? Čo má spoločné mesto Bratislava s Potemkinovou dedinou? Odpoveď na tieto otázky v sebe ukrýva jedna pamätná tabuľa.

Anexia ministerstva pôdohospodárstva a podriadených inštitúcií rodinou a rodákmi ministra Jahnátka je čo do rozsahu a iných zvláštností (všetci jedna dedina) úplná bizarnosť. Tento úkaz sa však dá aj zovšeobecniť: rodinkárstvo nielen v užšom význame dynastických nominácií či zamestnávania širšieho príbuzenstva, ale najmä v zmysle budovania sociálnych a klientskych sietí je už súčasťou DNA slovenského verejného sektora.