Nech napíše J. K. Rowlingová čokoľvek, z tieňa Harryho Pottera už sa nevymaní. Tridsať rokov predchádzajúcej literárnej kariéry spisovateľa R. R. Martina nič neznamená, dôležité sú len Piesne ľadu a ohňa. Niektorí autori sú obeťami svojich najúspešnejších kníh. Nie najdôležitejších, najzásadnejších, najlepších, ale najúspešnejších. Čitateľsky. Modelovým príkladom takéhoto autora je tohtoročný hosť festivalu Pohoda, spisovateľ C. D. Payne, autor výborných románov Holubie mambo, Americké krásky, Neviditeľný či Dedičstvo, alebo ako Helena k šťastiu prišla.

Pred tromi rokmi hrali na hlavnom pódiu Bažant Pohody ako veľký hudobný objav. Dnes sú The xx rešpektovaná kapela, ktorá si zorganizovala svoj vlastný putovný festival Night + Day.

Piatkový program Pohody sa začína Batoláriom a končí sa vystúpením Cluster Ensemble. Medzitým uplynie 21 hodín plných hudby, divadla, debát, literatúry a filmov.

Keď si o desať rokov objednáte pizzu, je možné, že ju pred váš dom neprivezie hrdzavá fabia, ale ultramoderná bezpilotná helikoptéra. Drony podľa vizionárov zvládnu všetko, od stráženia ropovodu až po doručenie vakcíny do džungle.

Tvrdil, že jedna struna na hranie bohato postačí. Nakoniec si na basgitaru natiahol ešte jednu a svojou hudbou potešil svet. Bol to Mark Sandman, líder skupiny Morphine.

Iba pár dní po Pohode balíme stan a vyrážame do „najškaredšieho českého mesta“, ako povedal ktosi, koho radšej nebudeme menovať. Nie je to potrebné. Ostrava je totiž krásna a farebná. Minimálne posledných dvanásť rokov počas štyroch dní hudobného festivalu Colours of Ostrava.

Skladba, ktorá podľa Pierra Bouleza „vystavila hudbe 20. storočia rodný list“ oslávila tento rok sté narodeniny. Premiéru baletu Svätenie jari ruského skladateľa Igora Stravinského sprevádzal v Paríži škandál, ktorý vošiel do dejín hudby.

Danielovi Copemanovi z kapely Esben and the Witch sme sa dovolali, keď sa prechádzal po pláži v rodnom Brightone. Kapela nedávno vydala svoj druhý album a v stredu 15. mája tretíkrát vystúpi na Slovensku.

Vyrástol na saharskej púšti, ale obdivuje Jimiho Hendrixa. Dnes chodí so svojou gitarou po celom svete, ale ešte donedávna hral len pre zábavu niekde na severe afrického Nigeru. Začiatkom apríla vyšiel tomuto 33-ročnému tuarégskemu hudobníkovi album Nomad, ktorý sa stal senzáciou na worldmusicovej scéne. Bombino.

Keďže som v tejto časti Brooklynu prvýkrát a nechtiac som si vypočul ich rozhovor, s decentným odstupom ich sledujem. Odbočíme (najprv oni a po nich ja) na Gold Street, potom na Sands Street a všetko je jasné. Commodore Barry Park síce ešte nevidíme, ale AfroPunk Festival už počujeme. Nad pokojnými basovými bítmi sa ozývajú chaotické škreky gitarových efektov, z čoho je jasné, že festivalový areál je už otvorený, znie v ňom tanečná hudba, kým na dvoch pódiách zároveň prebiehajú zvukové skúšky kapiel.