Nie je ľahké žiť vo svete, kde na jednom konci ulice stojí Islamský štát a na druhom nórska sociálka – povzdychol si na Twitteri český komentátor Jindřich Šidlo. Takže dnes o tom druhom konci ulice.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Láskaví čitatelia tejto rubriky možno vedia, že jej autor má dve rôzne profesie. Po dvadsiatich rokoch v médiách chápem, čo novinárov dráždi na hroznom prípade streľby s deviatimi mŕtvymi v Uherskom Brode. A po roku a pol, čo robím právnika v psychiatrickej nemocnici, chápem, čo lekárov dráždi na novinároch.

Známy český komentátor Jan Macháček prestúpil od februára zo servera Respekt.cz do Lidových novín. Ešte predvlani o tomto čase by to zaujímalo len iných novinárov. V premenenom svete českých médií je to však prestup „od Bakalu k Babišovi“.

Pre médiá to bola číra radosť: prezident Miloš Zeman, ktorému dav ukazuje „červené karty“ a hádže po ňom vajíčka, takže ho tajomník musí chrániť dáždnikom. Veľmi fotogenické! Táto pražská oslava 17. novembra je však udalosť, ktorá má viac vrstiev. Tou prvou, povrchnou a živočíšnou reakciou bolo uspokojenie, že Zeman zožal, čo zasial. Po všetkom provokovaní a podpichovaní z poslednej doby, po urážkach, po neuveriteľne obscénnom slovníku v Hovoroch z Lán v Českom rozhlase prišli ... vajcia. Priamo zvolený prezident dostal od svojich voliteľov priamu reakciu.

Medzi českými používateľmi twittera sa teraz preposiela fotografia trička. Je na ňom usmievavý Bohuslav Sobotka sa sloganom „Všetci nemusíme byť hrdinami.“

Keď vo februári prebiehala v .týždni zaujímavá debata o uzákonení registrovaného partnerstva na Slovensku, písal som tu o pohľade z Česka, kde zákon platí od roku 2006 (.týždeň 9/2014). A teraz prišiel rad na adopciu detí homosexuálnymi pármi. Ach jaj.

Chcem písať o neškodnej hlúposti, nie o vražednej – nie o tom, čo sa stane, keď primitívom zveríte protilietadlový systém BUK. Začnem letnou témou. Ale nakoniec dôjde aj na Západ a Východ. Skôr než Putinovo Lockerbie zrušilo letnú sezónu, žartovali české médiá na účet poslanca Stanislava Humla. Pán Huml je dopravný policajt, bývalý člen KSČ a potom iných strán, ktorý hrá veľmi potrebnú úlohu parlamentného hlupáka: ak nie je v lete o čom písať, stačí nastaviť mikrofón, a on už niečo capne. (Títo ľudia sú cenní – aj priemerní voliči si vďaka nim môžu pripadať bystrí.)

Docent biológie Martin Konvička (45) z Juhočeskej univerzity je popredný odborník na motýle – zaoberá sa ich miznutím zo strednej Európy.

Továrnik a mecenáš z východného Česka Kvido Štěpánek vyslal vlastný humanitárny konvoj na Ukrajinu. Ako svoju osobnú odpoveď Rusku. Nebavilo ho čakať, kým to urobí EÚ, tak to urobil sám. Z Jablonného nad Orlicí (3 300 obyvateľov), kde má jeho firma sídlo, išlo päť Štěpánkových kamiónov až do Slavjanska. Po dohode s ľuďmi z neziskovky Člověk v tísni, ktorí organizujú pomoc, viezli strešnú krytinu na stovku domov a 50 ton oblečenia. Minulý štvrtok a piatok sa (po pätnástich dňoch jazdy) v poriadku vrátili. „Nemám k Ukrajine zvláštny vzťah. Ale pamätám si dobre na rok 1968, keď som mal 11 rokov.