Po piatich rokoch sa profesor Tomáš Halík vracia na Slovensko, aby podporil dialóg smerujúci k hľadaniu pravdy a zmiereniu slovenskej spoločnosti. Čo si myslí o vyprázdnených kostoloch, v čom zameškala cirkev 200 rokov vývoja, prečo nevie katolicizmus primerane reagovať na modernizmus, kedy sa ideologizuje veda a v čom vidí nebezpečenstvo povrchného konzervativizmu?

Horský ultramaratón je pre nás, normálnych smrteľníkov, vec, ktorá sa nedá celkom pochopiť. Predstavte si, že bežíte viac ako sto kilometrov v horskom teréne s prevýšením nie stovák, ale tisícov metrov. Hoci aj 24 hodín a viac v kuse. Nie je to však šialenstvo, ale normálny šport, aj keď, povedzme, trochu náročnejší. Robí sa na celom svete a zásluhou niekoľkých nadšencov aj na Slovensku.

Blíži sa koniec leta a začína sa nová politická sezóna, druhý rok od volieb. Čo je v tomto čase základnou kvalitou slovenskej verejnej diskusie a politického zápasu? Vyzerá to tak, že základom je lož. Zavolal som si Martina Mojžiša a Františka Mikloška, aby som sa ich opýtal, či je to naozaj tak.

V roku 1989 sa začala u nás rodiť spoločnosť slobodných občanov, takpovediac ex nihilo. Dnes žije, musí však čeliť silám hroziacim stiahnuť ju späť do ničoty. Obstojíme? To je dnes zaťažkávacia skúška nielen pre Slovensko.

Pri rozmýšľaní o komplikovaných spoločenských javoch môže človek ľahko spadnúť do pasce anekdotických argumentov. Prevenciou môže byť konzultácia so sociológom, ktorý okrem anekdotických príbehov pozná aj čísla, rozumie im a vie čítať príbehy, ktoré tie čísla rozprávajú. Napríklad s Michalom Vašečkom.

Rozdielne názory ovplyvňujú viac ako len rodinu a politiku.

Vládna moc uplatňuje Orbánovskú metódu glajchšaltovania médií. Internet je preplnený nenávisťou. Dezinformačné servery vytláčajú z verejného priestoru seriózne spravodajstvo a analýzy. Novinári čelia nenávistným kampaniam a nátlaku. Čo s tým ešte môžeme urobiť?

Vláda sa pokúša dostať pod svoj vplyv všetky televízie, nielen RTVS. Pod lampu sme si preto pozvali troch ľudí. Je tu Zuzana Kovačič Hanzelová, ktorá bola v RTVS, Jana Krescanko Dibáková z televízie JOJ a Martin Halanda z Markízy.

Začalo sa to pred 50 rokmi a nebyť covidu, tento rok by sme oslavovali 50. narodeniny podujatia, ktoré je nielenže dôležitým špendlíkom na festivalovej mape jazzovej Európy, ale mnohým nám pomáhal postaviť základy nášho „duševného domu“. A v časoch najšedivejšej normalizácie nám otváral dvere k slobode. Lebo jazz a žánre okolo neho – to je sloboda.

Hnutie Slovensko hovorí o chaose, keď parlament nebol uznášaniachopný.