V našom seriáli o festivale Bažant Pohoda sme prešli celým svetom a zostáva nám už len domáca scéna. V rámci našej scény si privlastníme aj českých hudobníkov, ku ktorým máme stále veľmi blízko.

New York Times a .týždeň často píšu veci, s ktorými nemôžem súhlasiť, ale aj tak ich čítam, lebo občas sa zadarí.

Každoročne sa v New Yorku koná predajno-festivalový veľtrh-výstava výtvarného umenia Volta, ktorá je v podstate súčasťou ďalšej podobnej, ale oveľa väčšej akcie zvanej The Armory Show. Armory sú zhruba dva veľké letecké hangáry plné umenia, Volta je o niečo menšia. Funguje tak, že zhruba 90 popredných galérií z celého sveta reprezentuje svojho vybraného umelca. Umelec má kóju, vyloží umenie, ľudia chodia, zhovárajú sa, nadväzujú spojenia a prípadne kupujú. Alebo len tak pozerajú, napríklad na dvojmetrové transvestitské hostesky v minišatách.

To, čo sa nepodarilo hmlovine koaličných škandálov, dokázala, zdá sa, aféra straníckych financií SDKÚ. Po tri a pol rokoch Ficovej vlády sme konečne svedkami kauzy, ktorá ukázala potenciál vyvinúť na politickú scénu taký vplyv, čo prekračuje rámec štatistickej chyby v meraní preferencií. Najvtipnejšie na veci je, že impulz, ktorým verejná mienka prejavila známku života, môže vypáliť horšie pre iniciátora Roberta Fica než pre objekt úderu - SDKÚ.

Japandroids. Na plagáte Pohody sú malým písmenom, no pre ľudí, ktorí majú radi energický garážový rock, môžu byť vrcholom festivalu. Táto dvojčlenná kanadská skupina sa za posledný rok stal vo svete veľkou senzáciou. Ich debutový album Post-Nothing sa v minuloročných anketách o nahrávku roka umiestnil na predných miestach. Japandroids, fungujúci od roku 2006, tvoria gitarista a spevák Brian King a bubeník David Prowse, ktorého sme na telefóne zastihli v aute na ceste do Štokholmu.

Na posledných majstrovstvách sveta družstiev v kompozičnom šachu získal dve významné ceny. Bol kapitánom strieborného Slovenska a v hodnotení jednotlivcov skončil na prvom mieste. Počas slávnostného ceremoniálu však obidve ocenenia odmietol prevziať. Mal na to dobrý dôvod. Peter Gvozdják.

Sisa Michalidesová je zvláštny človek. Vyzerá ako bezstarostné dieťa, ktoré sa vie nadchnúť pre veľa vecí. A pritom sa ešte ako tínedžerka nebezpečne priblížila smrti. Je to mimoriadne talentovaná a plodná hudobníčka. Hrá džez s kapelou 3+1, píše hudbu k divadelným inscenáciám (Červená princezná, Truth Story) a k filmom (Zima kúzelníkov, Malé oslavy), napísala a nahrala dva albumy detských pesničiek Veľkí herci spievajú malým deťom, krátko pred Vianocami vydala album Zimní kúzelníci (pozri text v rámčeku). Okrem toho hrá divadlo, chodí do lesa a spolu so svojím manželom Petrom Preložníkom robí hudbu a chová zajace, ktoré voľne behajú po záhrade.

Zábery mladej Švajčiarky, ktorá počas polnočnej omše v Bazilike sv. Petra strhla na zem Benedikta XVI., obleteli počas Vianoc celý svet. Vyšetrovanie tohto incidentu je zaujímavým exkurzom do málo známej oblasti vatikánskej bezpečnosti a spravodlivosti.

Tvorcovia slovenskej koalície zlikvidovali dva týždne hendikepu, ktoré mali na Česko, kde sa volilo o štrnásť dní skôr. Je otázka, či taká akcelerácia v oblasti ako programovej, tak personálnej (podobná zostavovaniu vlády „Dzurinda II.“) bude viac na prospech, alebo na škodu veci.

S Petrom Batthyánym sa poznám z divadla Stoka, kde bol hviezdou v niektorých predstaveniach, napríklad Eo ipso. Už vtedy hral postavy podobné Banánovi a tete Márgit. O jeho účinkovaní v predvolebnej kampani Smeru sme sa preto porozprávali priateľsky a otvorene.