Nick Cave s The Bad Seeds, Omara Portuondo alebo Bonobo, to sú najväčšie lákadlá posledného dňa trenčianskeho festivalu Pohoda.

Alebo vlastne radšej nie, žiadny otvorený list, ale názov je to dobrý, tak ho nechajme. To bolo takto: Je piatok večer, stojím pod hlavným pódiom a užívam si koncert Tonyho Allena, v tej chvíli absolútny hudobný vrchol festivalu. Afro džez, afro bít, či ako sa to volá, aj fusion by sa mi zdalo namieste, do publika prúdi nenormálna energia, hrajú virtuózne a predsa živelne, krásne.

Billie sa rozosmial, keď na benzínke márne hľadal ľadový čaj bez cukru, a ja som mu ako náhradu priniesol oranžový ice tea s príchuťou kanabisu. Andrea vo štvrtok trochu poblúdila, no videla aspoň tri veci od Major Lazer; kedysi na ich hudbu robila choreografie. Podľa Jeffa dostali Smashing Pumpkins v Trenčíne najchutnejšiu večeru od začiatku európskeho turné.

Dážď, streľba, krádeže šperkov, ale aj objavné filmy, prekvapivé rozhodnutia poroty a nakoniec veľká oslava lásky. To bol aktuálny ročník filmového festivalu v Cannes.

S inšpiráciami hudbou spaghetti westernov sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Počuť ju najmä v oblasti alt-country, folku, surf music, ale aj v iných hudobných žánroch. Kolty opäť strieľajú, kone dupocú, ostrohy cinkajú. Nostalgia za zlatou érou talianskych westernov v hudbe naberá na obrátkach a zasiahla už aj film. Momentálne sme svedkami úspechu Tarantinovho filmu Divoký Django, ktorý pozornosť verejnosti znova upriamuje k spaghetti westernom.

Hudobný rok sa začína približne o desať dní neskôr než ten astronomický. A začína sa v severoholandskom meste Groningen na festivale Eurosonic Noorderslag.

B-52s: B-52s (Reprise, 1979)

Stage diving je ako adrenalínový šport. Skočíš do publika a necháš sa unášať rukami davu. No ako to v prípade týchto druhov športu býva, skrývajú v sebe nebezpečenstvo.

Pamätám si rok 1994 a správy z odovzdávania cien na festivale v Cannes. Mnoho odborných časopisov vtedy viedlo polemiku, prečo Tarantinovo Pulp Fiction získalo hlavnú cenu, keď v súťaži boli subjektívne lepšie filmy. Väčšina z toho vinila Clinta Eastwooda ako predsedu poroty, ale ten v rozhovoroch priznal, že pre film boli v porote nadšení hlavne „european guys“. Už vtedy však mal Tarantino po debute Reservoir Dogs zo Sundance predajnú nálepku – „coolest director of all time“ a Pulp Fiction to len potvrdil.