Až teraz, po návrate z predvolebného Francúzska som si naplno uvedomil, ako hrozne vyzerá naša krajina. Nie kvôli krajine ako takej, a už vôbec nie kvôli vzácnym pamiatkam či peknej prírode. Príčinou je novodobý mor – bilbordy všade, no najmä pri cestách.

Neviem komu prvému napadlo zostavovať na konci roka hudobné či literárne rebríčky. Nech už to bol ktokoľvek, zanechal nám danajský dar.

Boh, ktorý prichádza ako malé, bezmocné dieťa zachrániť svet. Vianoce.

Cesta k Jadranskému moru síce vďaka diaľniciam ubieha čoraz rýchlejšie, ale predsa len to je trošku otrava. Odporúčam spestriť si ju jednou zastávkou - v Krapine.

V pondelok, 21. marca bola v Artfore diskusia na tému Socha vo verejnom priestore v Bratislave. Prekvapila ma.

Tá otázka už neznie tak absurdne, však?

Riešenie (de)regulácie nájmov v reštituovaných domoch je čosi ako výstavba vzdušných zámkov. Vláda opäť deklarovala konečné riešenie spôsobom sebe vlastným: vypustila balónik a reálne kroky k zmene prehodila na plecia ďalšej vláde. Neriešenie však zaváňa novými rozbuškami.

Nie, nejde o dynastickú rošádu medzi Fidelom a Raúlom. Tá je zavŕšená. Začala sa druhá kapitola: uvoľňovanie vzťahov s úhlavným nepriateľom na severe. Fidelova diktatúra od roku 1959 stála na tvrdom antiamerikanizme. Raúl sa teraz chystá urobiť s Američanmi najdôležitejší obchod svojej kariéry. Jeho nádejný „veľký brat“ sa nes volá Obama.

Prezident Harry Truman raz povedal slávnu vetu, že „ak nevydržíte to teplo, mali by ste radšej odísť z kuchyne“. Vedel, o čom hovorí. Vládol v čase, keď krajina uviazla v nepopulárnej vojne v Kórei, mimoriadne turbulentnej ekonomickej situácii a sám neuspel v snahe znárodniť časti oceliarskeho priemyslu.

Ste cieľavedomí a túžite po vlastnom podnikaní?