Je logické lámať nad demokratickým potenciálom Slovenska palicu? Nie. To, čo spôsobilo pád mečiarizmu, nám môže pomôcť znovu. Osviežme si pamäť.

Slovensko si zvolilo za prezidenta Petra Pellegriniho. Čo to bude znamenať, už mnohí tušíte. Vláda nebude mať žiadnu protiváhu, a tak Robertovi Ficovi nebude už nič stáť v ceste za ovládnutím našej krajiny. Ivan Korčok sa však stal nositeľom veľkej nádeje. Bude dôležité, čo s ňou urobí on a čo s ňou urobíme my ostatní.

Ivan Korčok zatiaľ nevie, čo bude v blízkej budúcnosti robiť. Teraz prichádza podľa neho čas, keď „oni majú všetko“ a budú musieť začať plniť očakávania voličov.

Korčokovej kampani nie je čo vyčítať. Bola veľmi dobrá. Čakal som však, že nevyhrá. Teraz bude záležať na tom, ako naloží s hlasmi voličov, ktoré získal. Jeho rozhodnutie môže zásadne ovplyvniť, ktorým smerom sa Slovensko o niekoľko rokov vydá.

Vyhral Peter Pellegrini. Áno, slušnosť a kompetentnosť teraz prehráva - a zdá sa, že na Slovensku tradične. Ivan Korčok sa o ne pokúsil a ukázal, že boj o demokratické hodnoty je nevyhnutný, nech dopadne akokoľvek.

Ivan Korčok sa zatiaľ nachádza na druhom mieste.

Prezidentské voľby sa skončili, vyplavili hlbokú frustráciu, no aj tá pomaly uplýva a za ňou sa vynára otázka ako ďalej.

Druhá prehra demokratických síl po sebe vyvolala pochopiteľný smútok a únavu, ale aj trochu nepochopiteľné obviňovanie tých druhých a prikrášľovanie seba. Toto ale nie je hra na lepších, toto je zápas o slobodu.

Prezidentské voľby sú za nami, nedopadlo to podľa našich predstáv, ide sa ďalej. Ďalej ideme nielen my, ale aj vláda so svojím valcom. A vo vzduchu je až príliš veľa emócií.

V týchto chvíľach sa zapĺňajú volebné urny. Státisíce ľudí dávajú svoje hlasy jednému z dvojice Ivan Korčok Peter Pellegrini.