V poslednom čase sa v populárnej hudbe objavuje pozoruhodný trend – čoraz viac sa píše a hovorí o spevákoch a speváčkach, ktorí vystupujú „iba“ s jednoduchým akustickým nástrojom a ľudským hlasom. Zdá sa, že po desaťročí, ktoré patrilo elektronickej hudbe, sa vracia do módy folk.

Hamleta skúšali v Slovenskom národnom divadle od júna. Od konca augusta boli po Bratislave plagáty s Robom Rothom v koženej bunde a s akousi loptičkou v ruke. Prvá veľká činoherná premiéra v novej budove, veľké očakávania, v kuloároch nervozita...

Bolo to ako odkaz z iného sveta. Zo sveta nového a pritom intímne známeho. Bergmanove a Antonioniho filmy v kine Mladosť.

„Je tu niekde Nina Hynes?“ pýtal som sa publika v TB aréne minulý rok na Pohode. Nina mala za pol hodinu vystupovať a nebolo jej. „Here I am!“ zakričala z publika nenápadná dievčina s úsmevom írskeho škriatka na tvári a elektrickou gitarou na pleci a začala sa predierať do zákulisia.

Keby skupina Para žila a tvorila v krajine s normálnym hudobným trhom, hralo by ju každé rádio a vystupovala by na štadiónoch.

Vrbgovskí víťaziHuklZVA 12-28 bandAnimal CollectiveRôzni...

„Snažíme sa vytvořit společnost umělou, povrchní, která už nikdy nebude přístupná ničemu vážnému ani humornému, celý život stráví stále beznadějnější honbou za čímkoli, co je fun, a za sexem; generaci věčných kids.“