To, že existujú denní a noční ľudia, som pochopila hneď na začiatku svojho bohémskeho života. V omamnej vôni asfaltu čerstvo vystriekanej terasy krčmy Stoka som pozorovala prebúdzajúce sa mravenisko mesta.

Je noc pred piatym protestom. Nemôžem spať. Predstavujem si, že ľudia neprídu. Poloprázdne námestie a pár bláznov. Ráno mi píše kamarát františkán, že bude rečniť v Banskej Bystrici.

Dobrý stĺpček môže byť o čomkoľvek. O muche na pohári. Dobrý stĺpček je ako jeden výdych potápača s očami doširoka otvorenými. Môže v ňom byť koncentrát vášho úžasu. Život v súradniciach času a priestoru.

Najväčším paradoxom ministrovania Mareka Maďariča je to, že vytvoril naozaj dobrý systém na podporu nezávislých umeleckých aktivít – Fond na podporu umenia.

Starý lev, vyštvaný mladšími levmi z pozície neohroziteľného vládcu, zarastený a spustnutý blúdi peklom vlastnej nehostinnej púšte. To je najsilnejší dojem z Ficovho posledného domáceho videa. 

Beží ku mne náš syn, ten biologický, jeho nepochopiteľne medené vlasy v slnku žiaria naoranžovo, celý je spotený, akýsi dospelejší, hranatý, len tak v tričku, zrazu je jar a on je vyrastený, nový.

Ako sporadickému fanúšikovi jeho politických analýz mi doslova padla sánka, keď som si prečítala komentár Romana Jocha v Lidovkách s názvom Proč Miloš Forman tolik nenáviděl naší civilizaci? 

Ľudia, nebláznite! Piatkový bratislavský protest by malo zmysel nezrušiť len v prípade, že by sme mali čo oslavovať.

Hodiny na veži ukazovali o desať minút šesť. Demonštrácia pred ministerstvom práce a sociálnych vecí sa mala začať o šiestej. Ombudsmanka, pani Dubovcová, práve dorazila.

My, návštevníci koncertu novej kapely Splnený zem v Klube pod lampou, ani nedýchame. Martin Burlas to nevzdal.