Pred sviatkami som natrafil na blog britského novinára žijúceho v Prahe Roba Camerona, korešpondenta BBC. Objavil fenomén českého preberania západných hitov a netajil prekvapenie nad tým, aké bizarné podoby skladby dostali, hlavne pretextovaním. Napadlo mi, že by som sa na tento jav pozrieť z iného uhla pohľadu (a inej krajny).

Trojkráľový večer má podľa ľudovej tradície špeciálny význam. Je to večer očisty, doznievania atmosféry Vianoc a otvárania nového obdobia – fašiangov, čiže má v sebe intimitu, ale zároveň pulzáciu nadchádzajúceho obdobia veselia. Je to každopádne výnimočný večer, podobne ako dva koncerty Jany Kirchner: Ten druhý trojkráľovú mágiu „zduplikoval“.

Matúš Oľha, šéf Rady Fondu na podporu umenia, sa údajne vyjadril, že Júlia Rázusová si žiadnu podporu nezaslúži. Faktom je, že Rázusová je dnes pravdepodobne najúspešnejšia slovenská divadelná režisérka – tvorí na významných scénach nielen na Slovensku, získava ocenenia a zároveň si udržiava jasný, nezameniteľný rukopis.

Keď sa riaditeľom rozhlasovej časti rozhlasotelevízie stal Peter Janků, bolo jasné, že nastanú zmeny. O čom sa šepkalo, to už začalo. Cenzúra ako keby ich jedna machala mala. Aj keď Janků je v tíme KDH. A budeme si ho pamätať ako služobníčka likvidátorov kultúry. To s pamäťou je, samozrejme, metafora: Pre takýchto ľudí miesto v pamäti a histórii nie je.

Bratislavské jazzové dni sa budú tento rok konať päťdesiatykrát. Tento medzinárodne (aj transatlanticky) rešpektovaný festival mal viacero rodičov, ale jeho moderátorom a tvárou je Peter Lipa. Takže dnes to bude o Džezákoch.

V lete 2024 objednalo MKSR nové logo rádiotelevízie STVR za 9800 eur, autorom bol Daniel Zachar. Aktuálne predstavila inštitúcia úplne nové logo, s ktorým Zachar nemá nič a dištancoval sa od neho. Vraj vzniklo vo vlastnej réžii, suma nebola uvedená (pred chviľou sa mi ozval človek z prostredia televízie, vraj sa to robilo externe a zrejme to dali niekomu z ulice).

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Pokračujeme v nepravidelnom seriáli o slávnych zvieratách, ktoré dokázali niečo dôležité. Red Dog bol túlavý pes, ktorý v 70. rokoch 20. storočia žil v oblasti Pilbara v Západnej Austrálii. Preslávil sa svojimi neobyčajnými cestami – stopoval autá, autobusy aj kamióny a putoval medzi mestami a stal sa maskotom komunity aj oblasti. A hlavne spájal ľudí: Obyvatelia ho prijali za svojho a tak sa vytvárali aj vzťahy medzi nimi.

Znie to ako hádanka z nejakej rozprávky: Je to hudobný nástroj, ale nemá klávesy, struny, blany, nefúka sa do neho, ba ani neudiera, naopak, obsluhuje sa len zmenou vzdialenosti rúk Čo to je? My už samozrejme z titulku vieme, že je to theremin.

Ahoj Marián, píšem ti tento list napriek tomu, že už nás delí názorová priepasť. Musím však povedať, že (čo sme si, to sme si) si mi nedávno zavolal, že sa nechceš rozprávať o politike (tak to vy nazývate, politika), ale chceš mi povedať, že moja kniha o skupine Fermata je veľmi dobrá a že si ju zhltol rýchlo. Ja som bol úprimne potešený.