Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

„Bol to vodca, ktorý obetoval v prospech slobody Maďarska svoj život, svoje osobné šťastie, svoj majetok. ... Prekonajúc všetky nástrahy vzkriesil ľudskú hrdosť a z rôznorodej populácie Maďarov, Slovákov, Rusínov, Valachov, obyvateľov Zadunajska a Transylvánie, katolíkov a protestantov, nevoľníkov a šľachticov, bohatých aj chudobných vykoval súdržnú a mocnú jednotu...“

Informoval o tom ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR Martin Chudý.

„V 18 letech jsem nečekal, že se dožiju víc než 25 let, víte, a když jsem se dožil, byl jsem velmi zaskočený,“ prohlásil na začátku 21. století jeden z nejrespektovanějších bluesrockových kytaristů Eric Clapton, jenž dnes oslavuje 80 let.

Po páde komunizmu sme dostali priestor formovať, v akom prostredí budeme žiť. Vraciame sa ale dnes do prostredia, kde je slobodná vôľa trestaná a ľudskosť podozrivá? Pod lampou sú Katarína Batková, Marcel Zajac a Juraj Rizman ako zástupcovia občianskej spoločnosti.

Fotbalista Antonín Panenka ozdobil svůj životní příběh zlatou penaltou na vítězném finále mistrovství Evropy, 20. června uplyne od bělehradského zápasu 49 let.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

Donald Trump zvestuje nový zlatý vek, novú veľkosť a novú silu Ameriky. Tak vehementne a tak hlasno, až je to podozrivé. Ak prezident Theodore Roosevelt kedysi odporúčal „hovoriť mierne ale nosiť so sebou veľkú palicu“, v prípade Trumpa to môže byť presne naopak.

Podtitul výstavy Medzi kameňom a sochou v Galérii čin čin Nové je to, na čo sme stihli zabudnúť, sa dá prevrátene parafrázovať ako: Nové je to, na čo sme nezabudli. Jedno tvorí prednú stranu obrazov Milana Bočkaya, druhé ich zadnú stranu.