Minulý týždeň som svoj komentár skončila slovami, že podľa mnohých majú a môžu opoziční politici robiť ešte oveľa viac, ako robia. Otázkou stále zostáva, čo by to malo byť. Pozrime sa na jeden aktuálny príklad.

Po prvýkrát v dejinách nie sú Spojené štáty americké lojálnym spojencom demokratickej Európy, ale pokojne môžeme hovoriť o zrade, pretože sa vďaka Trumpovi a jeho administratíve postavili doslova na stranu zla – Putina a jeho podporovateľov. Prebudí sa EÚ?

Prichádzajúc na dnešný protest sme stretli sesternicu Maju. Ako správna pučistka mala pripravený transparent s jednoduchou otázkou: „Kto je teraz americký agent?“ Vzhľadom na to, komu sa bol líškať Robert Fico tento týždeň, mohlo by sa zdať, že odpoveď je pomerne jasná.

„Ak porovnáme všetky jeho cnosti a námahy (…) nezahanbíme sa. Lebo jedným bol rovný, od druhých bol málo menší, ale od iných zase väčší. Výrečných prevyšoval horlivosťou a činných výrečnosťou.“

Svet sa mení, prepisujú sa mentálne hranice aj hranice pojmov. Agresor z Kremľa skúša prepisovať hranice na mape. Hodnota slobody však zostáva, jej zachovanie je výzvou storočia.

Cap záhradníkom je ešte veľmi láskavé prirovnanie oproti tomu, čo Gustáv Murín robí ako nasadený ničiteľ Slovenského literárneho centra.

Šťastie je univerzálna túžba ľudstva. Ako ho prežívajú jednotlivé generácie v čase globálnych kríz, neistoty a spoločenských zmien? A sú vôbec šťastné?

Debata, ktorú Robert Fico otvára porovnávaním Elona Muska a Georga Sorosa, je absurdná. Každému, kto sa s chladnou hlavou pozrie na základné fakty, musí byť jasné, že títo dvaja miliardári ani len nehrajú na rovnakom politickom ihrisku.

Minister zdravotníctva vyjadril pevné zakotvenie Slovenska v rámci EÚ, NATO a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Gröhling zároveň poukázal na chaos v koalícii. Hovoril o vládnej kríze a neriešení problémov ľudí.