Príde mi, že žijeme v dobe, v ktorej nám realita vyráža dych. Keď sme sa zobudili do štvrtkového rána 24.februára, mnohí z nás po otvorení spravodajskej novinovej správy ostali nemí. Odborníci, ktorí rozprávali, že vojna by bola nelogickým krokom a preto sa neuskutoční, postupne začali vysvetľovať, čo sa to vlastne stalo.

„Všetky prirodzené hnutia duše sú ovládané podobnými zákonmi ako tiaž hmoty. Jedinú výnimku tvorí milosť.“ Simone Weil.

Človek je tvor hrabivý. Keď som bol ešte tínedžer, tak si jeden známy kúpil v nedalekej dedinke starý dom. Dom v ktorom predchádzajúcim obyvateľom bol postarší pán, ktorý podľa miestnych nezvykol často vychádzať von. Známemu sme šli jedného dňa pomôcť s upratovaním a rekonštrukciou. Keď sme vstúpili do vnútra, boli sme ohúrení neskutočným množstvom hračiek, časopisov, príborov a kuchynského náčinie, kusov oblečenia, či zdravotníckych pomôcok. V tej chvíli mi to prišlo vzdialene prazvláštne. Že koľko veľa nepotrebných vecí dokáže človek za život nahromadiť.

Rozbieha sa nám tu nemilá tradícia. S príchodom dlhých, zimných večerov prichádza aj nariadenie tráviť tento čas zatvorený vo svojich izbách, obývačkách, či nanajvýš balkónoch. Znova tu máme lockdown. Žiť spoločenským a kultúrnym životom sa stáva prakticky nemožné. Po predchádzajúcich skúsenostiach čas, ktorý je pred nami vyvoláva úzkosť, obavy, či otvára náročné otázky. Ako to zvládnem? Nebude to znova príliš ťažké?

Homília z Kaplnky 14.11.2021. Slovo: Pavol Jurčo Biblický text: Lk 8,4-15, Jn 1,1-4, Ef 3,14-19

„Z úprimného srdca ťa prosím, trpezlivo znášaj všetko, čo je v tvojom srdci nedoriešené, a skús milovať otázky ako zamknuté komnaty, ako knihy napísané v celkom cudzom jazyku. Nehľadaj odpovede, ktoré ti nie sú súdené poznať, lebo by si ich nevedel prežiť. A zmyslom života je prežiť všetko. Prežívaj teraz otázky. Potom snaď jedného vzdialeného dňa postupne zistíš, a možno si to ani nebudeš uvedomovať, že už prežívaš odpoveď.“​ M.R.Rilke

V živote je veľa odcudzenia. Strácame kontakt s prírodou, stále viac a viac ju vykorisťujeme, odcudzujeme sa v osobných vzťahoch keď sa stále viac izolujeme. A sú momenty, kedy prestávame rozumieť aj sami sebe. A zdá sa, že lockdown tomuto problému nepomáha.

Evanjeliá nám Ježiša predstavujú ako obetného Baránka. Spoločnosť v kríze vždy hľadá obetného baránka, na ktorého by mohla preniesť svoju úzkosť, neistotu a chaos. Obetným baránkom sa spravidla stáva ten, kto je iný, vybočuje z radu, vyrušuje, vymyká sa zo zaužívaných zvykov.

So Sovietskym zväzom až na večné časy. Dnes už našťastie ľudia mojej generácie sa nemuseli s týmto pozdravom stretnúť. Ako však vidíme aj v týchto dňoch, idea mocného, slávneho a snáď i večného Sovietského zväzu vôbec nevymizla. Smútok za stratenou veľkosťou a slávou bol významnou motiváciou k rozpútaniu nezmyselnej vojny.

„Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.“ A. de Saint-Exupéry