V nedeľu sme si pripomenuli 80. výročie veľmi dôležitej udalosti 2. svetovej vojny. Z koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau sa podarilo utiecť Rudolfovi Vrbovi a Alfrédovi Wetzlerovi; správa, ktorú po úteku napísali, sa stala jedným z najdôležitejších dokumentov informujúcich o nacistických koncentračných táboroch.

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.

Adriana Seboková, rodená Mendová, ktorej doma hovorili Ada, sa narodila 1. 12. 1927 v Banskej Bystrici. Pochádza zo židovskej rodiny, no už pred vojnou ju dali pokrstiť, tušiac blížiace sa nebezpečenstvo a to dokonca dvakrát. Najskôr ju dala pokrstiť stará mama a neskôr priateľ jej otca.

Otis Laubert sa narodil 8. januára 1946. Prvých pätnásť rokov života prežil v dedinke Valaská neďaleko Brezna. Neslobodná atmosféra 50. rokov sa ho našťastie veľmi nedotýkala, hoci vnímal určité anomálie doby aj vo svojom okolí.

Sestra Notburga, vlastným menom Eva Galbavá, vďaka svojej nezlomnej viere pokorne znášala ústrky komunistického režimu.

Počas holokaustu zomrelo Ivanovi Kamenskému 50 príbuzných z maminej strany. S rodinou sa museli pred transportmi ukrývať, často v neľudských podmienkach. Po revolúcii ako psychológ pomáhal ukrývaným deťom zbaviť sa tráum.

Vražda Jána a Martiny zmenila všetko.

Ján Hollý sa vďaka svojmu koníčku stal dokumentaristom novembrových udalostí nielen z Bardejova, ale i z Prahy a Košíc. Svoje hobby počas nežnej revolúcie využil na to, aby ako amatérsky fotograf niečo za sebou zanechal.

Ondrej Berta sa narodil 19. marca 1948 v Nových Zámkoch, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia aj starí rodičia, ktorí sa sem prisťahovali v roku 1900. Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky odišla časť rodiny žiť do Maďarska, druhá zostala v Československu.

Vlasta Zábojníková sa narodila 27. januára 1927 do rodiny Smítalovcov a celý život s krátkymi prestávkami prežila v Bratislave na Kolibe. Otec bol lodný strojník, a tak od rodiny odchádzal zvyčajne na dvojtýždňové plavby po Dunaji – hore prúdom do Salzburgu, dole prúdom do Budapešti i ďalej.