Najlepšia vec, ktorá sa za posledný týždeň stala, boli celkom určite protesty.

V prvom rade sa vám chcem ospravedlniť za moje dve tohtoročné absencie. Využila som ich na cestovanie po Európskej únii, ktorej sme ešte stále členmi.

S rokom 2023 som sa tu v .týždni rozlúčila so želaním, aby sme nestrácali nádej, aby sme sa nevzdávali a aby sme v tom nikdy nezostali sami, ale bolo nás čo najviac. Zdá sa, že to vyšlo.

Píšem Vám zďaleka nie prvýkrát za posledné týždne. Píšem Vám ako právnička, ktorá sa od začiatku pandémie zaoberá opatreniami, ktoré vydáva Úrad verejného zdravotníctva, na čele ktorého stojíte práve Vy.

Právnička Slavomíra Henčeková sa už počas prvej vlny pandémie venovala súladu štátnych opatrení so zákonmi. Teraz sme sa jej opýtali, ako je to s predlžovaním či novým vyhlasovaním núdzového stavu pre územie Slovenska. Čo na to zákony Slovenskej republiky?

Na Slovensku v stredu (11. 11.) pribudlo 2591 nakazených novým koronavírusom.

Rozpoviem vám jeden príbeh. Bude to neveselý a dlhý príbeh o štátnych karanténach a skladá sa z mnohých dejstiev, no poviem vám len o troch z nich.

Nie každé rozlišovanie skupín ľudí je diskriminácia. Napríklad rozlišovanie medzi očkovanými a neočkovanými podľa nového covid automatu diskrimináciou nie je.

Ak podľa formálneho práva (povedzme štatútu očkovacej lotérie) niekto (povedzme pani Zuzana zo Solivaru) nemá právo na vyplatenie výhry, možno jej ju vyplatiť na základe „morálneho práva“ tak, ako to vyhlásil minister financií? Zrejme možno, ale história ukazuje, že to nemusí byť vôbec dobrý nápad.

Keď Generálna prokuratúra rozhodla o prepustení Vladimíra Pčolinského a spol., vynorilo sa veľa otázok, ponúkalo málo uspokojivých odpovedí a celá udalosť mala trpkú príchuť. Kto má pravdu a komu veriť?