Ak by Slovensku rástol počet obyvateľov ako v okrese Sabinov (60-tisíc obyvateľov), tak by nás pribudlo minulý rok takmer 75 000. Nás však ubudlo 7 000.

Vzdelávanie je oblasť taká zásadná, až si ju zriedka do hĺbky uvedomujeme. Veď do školy chodil každý. Ale do akej školy,čo a ako sme sa tam učili, a vieme toľko, aby sme zvládli o vzdelávaní premýšľať? Hľadajme odpovede: nie sú známkované.

Dejiny spoločného štátu Čechov a Slovákov sú dejiny opakovaného zápasu za slobodu. Áno, je to aj príbeh plný tragických zvratov.

Má ešte význam hovoriť o spore „liberáli verzus konzervatívci“? Nie sú tieto mená už len pozostatkom odchádzajúcej éry, zanikajúceho sveta, spoločenských podmienok, za ktorými môžeme cítiť nostalgiu, no ktorých ideové zápasy už nie sú v našich dnešných podmienkach relevantné?

Skúsme urobiť niečo preto, aby bol rómsky holokaust na Slovensku poznaný a nezostal zabudnutý. Takto sme si to naformulovali, keď sme sa pokúšali zaznamenať a uchovať svedectvá pamätníkov Rómov, na ich osudy z obdobia druhej svetovej vojny. To, čo sa podarilo koncom 90tych rokov projektu Osudy tých, ktorí prežili holokaust je výnimočné, ale ani zďaleka nepokrylo všetky príbehy, lokality, nezdokumentovalo tragédie, ktoré postihli rómske obyvateľstvo na Slovensku.

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Zatiaľ čo sa v Európe kapacity veterných elektrární medziročne zvýšili o 15 % a Únia verí v dosiahnutie snáď až príliš ambiciózneho cieľa – inštalovať do roku 2030 výkon 320 GW z veternej energie –, na Slovensku je situácia diametrálne odlišná.

Ten dom na Kapitulskej ulici bol roky troskou. Pritom historicky bol centrom kultúrneho života – miestom neformálnych stretnutí umelcov, intelektuálov a hudobníkov. Rodina Albrechtovcov stelesňovala dlhé obdobie 20. storočia ideály starosvetskej mestskej kultúry – úctu k umeniu, vzdelaniu a medziľudským vzťahom. Na Jána „Hansiho“ Albrechta si pamätajú mnohí hudobníci, muzikológovia a priatelia umenia ako na gurua, ktorý bol v ich živote formatívnym človekom.

Od čias, kedy sme na zakúpenie lístka potrebovali drobné do automatu a na aktuálny príchod nášho spoja čakali podľa vytlačeného cestovného poriadku, sa zmenilo takmer všetko.

Pred 40 rokmi sa rozhorela hudobná kariéra Richarda Müllera. Mladý muž, ktorý sa dovtedy prejavoval ako hudobný publicista, založil skupinu Banket s dominujúcimi syntetizátormi a u nás neslýchaným elektropopovým zvukom.