Navzdory vžitej predstave animované filmy, animáky, nikdy neboli vyslovene detskou komoditou. Ani krátke grotesky, ani celovečeráky nevznikali tak, aby sa na nich nemohli baviť dospelí. A platí to od prvopočiatkov kinematografie, veď už aj tá Snehulienka a sedem trpaslíkov bola najprv dospeláckym bestsellerom, až potom súčasťou detského folklóru. Takisto Králik Bugs, Káčer Duffy, Tom a Jerry, Pepek Námorník, aj tie Kubalove mačiatka Puf a Muf a zástupy ďalších. Deti sa bavia akosi samozrejme, ale dospelí sa môžu baviť rovnako, ak nie viac. Stačí sa dívať a nebrať sa príliš vážne. Lebo animáky jednoducho fungujú a vždy fungovali univerzálne.

Prach ešte nestihol prikryť jeho posledné výpady v dvoch pôvabných rúhačských filmoch Guya Ritchieho ani bravúrny britský aktualizačný seriál Marka Gatissa a Stevena Moffata a už je tu Sherlock Holmes znova. Najprv sprostredkovaný – séria detektívok Gylesa Brandretha, snažiaca sa čitateľovi vnútiť síce bizarnú, ale o to fascinujúcejšiu predstavu, že Arthur Conan Doyle písal Sherlocka Holmesa podľa Oscara Wilda – v sérii románov, z ktorých sa v češtine objavili zatiaľ dva – Oscar Wilde a Vraždy za svitu svíčky a Oscar Wilde a Kruh smrti.

Z retrogangsterky Lovci gangstrov, ktorá sa od 31. januára premieta v našich kinách, trčia ambície. Musia, ak chce vstúpiť do vybranej spoločnosti filmov, ktorým čas len pomáha.

Všetko je zle a bude horšie. Verzií je mnoho, východiská žiadne, ak už sa objaví akýsi konkrétnejší návod, ako sa zo všeobecného civilizačného marazmu vymaniť, vždy je jeho súčasťou obrat kamsi dovnútra, k skutočným hodnotám.

Čo sme včera čítali, na to zajtra budeme chodiť do kina. Sezóna letných hitov sa skončila, jeseň, zima za dverami, Oscary® na dohľad, treba divákovi ponúknuť aj trocha nefalšovaných umeleckých ambícií. Spoľahlivým spôsobom, ako to dosiahnuť, sú filmové adaptácie románov, nie len tak hocijakých, ale románov, ktoré okrem toho, že sú bestsellermi, sú aj literatúrou. Spomedzi tých, čo nás čakajú v najbližších mesiacoch, trčia dva, Life of Pi kanadského spisovateľa Yanna Martela, režíruje Ang Lee, a Cloud Atlas Angličana Davida Mitchella, režírujú Andy a Lana Wachowskí a Tom Tykwer.

Román Anatém amerického spisovateľa Neala Stephensona je ambicióznym literárnym textom, ktorý sa prostredníctvom epického (vedecko) fantastického príbehu snaží sprostredkovať akési poznanie.

Návrat Temného rytiera – The Dark Knight Rises, tretie a posledné Batmanovo dobrodružstvo nakrútené režisérom Christopherom Nolanom je, respektíve bolo, jedným z najočakávanejších filmov tohto roka.

Nový Spiderman je hipster, Stan Lee sa nečinne prizerá, ako ničia knižnicu, a prísaha mŕtvemu už nič neznamená. Toľko k aktuálnemu stavu sveta podľa filmu The Amazing Spiderman, ktorý už pácha škody v našich kinách.

Prvýkrát som si ich všimol už vo štvrtok, trčiace nad davom vyzerali, akoby šliapali vodu. Jedna, dve, tri, osamelé, občas sa natočili tak, aby na seba videli, ale to nebol zámer, skôr sa len tak rozhliadali.

Keď ulicami kráčajú zombie, ide o manifestáciu alebo demonštráciu? Ak teda nejde o apokalypsu. Možno ich prirovnať skôr k dúhovým pochodom queer nadšencov, alebo k politicky angažovaným protestom? A ako je to vôbec s manifestáciami a demonštráciami? Existujú ešte rozdiely?