V rozhovore pre .týždeň pred slovenským prezidentským finále som veštil, že lepšiu hlavu štátu budú mať Slováci, nie Česi. Ale aby to bolo vidieť tak rýchlo a tak bolestne?

Predpokladám, že neviete, kto je Petr Drulák. Ak to viete, potom ste pravdepodobne Miroslav Lajčák alebo Lívia Klausová; ale prišiel čas, aby sa s ním oboznámili aj ostatní čitatelia .týždňa. Chlapík, ktorý ukončuje havlovskú éru, sa nevidí každý deň.

Stlpčekár denníka Financial Times Simon Kuper hovorí, že každá bohatá krajina má svoj ​​spôsob dovoleniek: „Švédskym ideálom je váľať sa na odľahlom ostrove, pokiaľ možno nahý a s fľašou vodky. Holanďania, naopak, majú radi hlučné kempingy s množstvom iných Holanďanov.“

Tri najlepšie české komentáre k vražednému útoku na satirický magazín Charlie Hebdo napísali ľavicový komentátor Alexander Mitrofanov z Práva, jastrab Martin Weiss zo servera Echo24 a literárny kritik Jiří Peňás z Lidových novín.

U nás v Prahe 8 má spiacu firmu istý Alexander Bastrykin – Putinov spolužiak a šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie. Rozhodol som sa mu ju zrušiť. Na vysvetlenie: v minulých rokoch si ruskí činovníci zakladali v Českej republike (na Slovensku a v celej EÚ, pochopiteľne, tiež) tiché spoločnosti, ktoré im mali vytvoriť zázemie v Schengenskom priestore. Na takúto obchodnú spoločnosť je napríklad napísaný byt – keby náhodou papaláš upadol v cárovu nemilosť a chcel v pokoji dožiť na Západe. Pán Bastrykin tu vlastnil spoločnosť LAW Bohemia, s. r. o., teraz prepísanú na manželku.

Uprostred letnej sezóny ohlásil najpriemernejší Čech – v súčasnosti podpredseda Senátu za ČSSD – Zdeněk Škromach, že by zvážil svoju kandidatúru na prezidenta. Pár dní na to známy katolícky intelektuál Tomáš Halík opáčil, že v takom prípade už by ju azda musel zvážiť tiež.

Vlani som na tomto mieste písal, že Andrej Babiš načas umlčal svojich kritikov: do čela svojho denníka MF Dnes najal najslávnejšiu českú investigatívnu novinárku Sabinu Slonkovú, čím z nej urobil „kanárika v bani novinárskej slobody" (.týždeň 47/2013). Takže kanárik zdochol. Po pol roku.

Pochopiť nekončiaci sa spor o českú novoročnú amnestiu môže byť pre slovenského čitateľa také ťažké, aké je pre českého čitateľa pochopiť nekončiaci sa spor o vymenovanie Jozefa Čentéša. Ale skúsme to.

Minulý štvrtok poslal švajčiarsky súd v Bellinzone na štyri roky a štyri mesiace do väzenia Antonína Koláčka (54) a spolu s ním štyroch ďalších Čechov, ktorí koncom 90. rokov spáchali mnohomiliardovú privatizačnú krádež. Pri tej správe mi až slzy vbehli do očí: Veď to je moja mladosť! O nečistom ovládnutí Mosteckej uhoľnej som písal pätnásť rokov.

Tento stĺpček je o českých viditeľných udalostiach a ich skrytom pozadí. Hneď tá prvá je neprehliadnuteľná, len najkvalitnejšie české médiá majú problém o nej písať. Ide v nej totiž o ich vlastníka Zdeňka Bakalu. Podľa časopisu Forbes je Zdeněk Bakala tretí najbohatší český občan (po Petrovi Kellnerovi a Andrejovi Babišovi). Alebo aspoň býval, pretože jeho bohatstvo sa roztápa na burzovom slnku a scvrkáva sa pod politickým tlakom. Pred tromi týždňami sa demonštrácia baníkov v Ostrave pred sídlom „Bakalových“ baní skončila rozbitím recepcie. So strachom zo zatvárania priemyslu v moravsko-sliezskom kraji pracuje predovšetkým prezident Miloš Zeman v kampani pred októbrovými voľbami.