V minulých rokoch sme boli svedkami presunu ľudí z vidieka do miest. Medzi dnešnými tridsiatnikmi sa už nájdu aj takí, ktorých to láka opačným smerom. Vidiek je pre nich magické miesto, ktoré ich priťahuje.

Americký komentátor David Brooks vyhlasuje vždy na prelome roka svoju cenu pre najlepšie eseje. Pochopiteľne, len pre tie písané v angličtine. Koho by ste vybrali za česko-slovenský priestor? Moji kandidáti za minulý rok sú dvaja. Zástupca šéfredaktora českého Respektu Petr Třešňák v eseji Deti splnu opisuje výchovu svojej autistickej dcéry vrátane svojho zúrivého zúfalstva nad jej nočnými záchvatmi (Respekt 27. januára 2014).

Začiatkom novembra vystúpil na košickom festivale Ars nova Gidon Kremer. Svetoznámy lotyšský huslista, ktorý patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti klasickej hudby, je príkladom toho, že interpret neoslovuje svet len svojím umením, ale aj názormi a postojmi.

Slovenský architekt, ktorý má vďaka otcovi aj gruzínske korene a pre nás netradičné meno, si tento rok nemôže sťažovať na neúspech. Irakli Eristavi totiž zbiera ceny, kade chodí. Môžu za to košické Kasárne/Kulturpark.

Mesto Mosul na severe Iraku je najväčším mestom pod kontrolou Islamského štátu. Pred istým časom tu žilo asi milión ľudí. Prinášame text neznámeho autora, ktorý píše blog s názvom Mosul Eye a anonymne opisuje, ako vyzerá mesto pod vládou ISIS.

Nebol to historický rok národného tímu, ale bol to rok výnimočný, prekrásny. A vytvára prepoklady na to, aby sme sa o rok tešili na EURO 2016. Kozákov Annus Mirabilis.

Najprv to vyzeralo ako vtip, neskôr ako šikovná politická hra, nakoniec sa ukázalo, že Jón Gnarr a jeho Najlepšia strana priniesli nielen do islandskej politiky dôrazy, ktoré v nej chýbali.

Byť Havančanom neznamená narodiť sa v tomto meste. Znamená to niesť toto mesto na svojom chrbte a nemožnosť odložiť ho. Prvýkrát som si svoju identitu uvedomila, keď som mala sedem rokov. Bolo to v malom mestečku Villa Clara, keď nás obkľúčili deti a kričali na mňa a sestru: „Oni sú z Havany! Oni sú z Havany!“ Nerozumeli sme tomu rozruchu, ale časom sme si uvedomili, že nosíme so sebou smutné privilégium. Narodili sme sa v upadajúcom meste, v meste, ktorého hlavnou atrakciou je, čím by mohlo byť, a nie čím v skutočnosti je.

Vydavateľ .týždňa pripravuje už tretiu knihu textov z rubriky .veda. Vyjde začiatkom novembra a bude sa volať Tri hlavy draka. Prečo práve tak, o tom hovorí úvod knihy, ktorý vám teraz ponúkame.

Vo filme Alice Nellis Andělé všedního dne podľa rovnomennej knihy Michala Viewegha vidíme okrem smutných, s koncom vlastnej existencie konfrontovaných ľudí aj štyroch anjelov, ktorí sa im snažia pomôcť. Podarilo sa známej režisérke spojiť nebeský a pozemský svet?