Debatovať s basgitaristom Martinom Višňovským a gitaristom Ľuboslavom Petruškom z Chiki liki-tu-a je ako ocitnúť sa priamo v ich pesničke. Pri odpovediach sa tvária vážne, potom pr

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Čo viedlo k iniciovaniu študentského pochodu 16. novembra 1989? Aké spoločenské postoje mali demokratickí študenti a prečo nezaložili vlastnú stranu po vzore Viktora Orbána? Píše jeden z nich, Dionýz Hochel.

Nostalgickí pamätníci dodnes opakujú, že fenomény ako bulvár, bezdomovectvo alebo drogy za socializmu neexistovali. No pravda je taká, že obvyklé ľudské potreby či neresti si našli cestičky, ako sa prejaviť aj v socializme, akurát ľudská pamäť je zradná, selektívna a subjektívna. Historik Stanislav Sikora sa narodil rok po nástupe komunistov k moci a obdobie socializmu, ktoré zažil skoro celé, skúma dnes profesionálne a nepodlieha sentimentu.

Aristotelovu poučku o vzťahu strednej triedy a demokracie, ktorých osud je úzko previazaný, čaká skúška: zdá sa, že stredná trieda je na počiatku dlhodobej a ťažkej krízy.

Školy v prírode nemusia organizovať iba panie učiteľky. Ubytovanie, stravu, a dokonca aj program s animátormi si môžete objednať aj v detskej cestovnej kancelárii Slniečko. Tá zabezpečí ročne all inclusive pre viac ako desaťtisíc detí.

Staroslavné hlavní město provincie Franche-Comté, ale i příjmení snad nejvýznamnějšího politického myslitele našich časů. Reprezentativní výbor z jeho esejistiky (438 str.) vyšel nedávno pod názvem Svoboda a pravda (CDK) a protože nelze učinit zadost tak rozsáhlému záběru, aspoň pár poznámek.

Pred niekoľkými rokmi som navštívila ateliér maliara Pedra Pabla Olivu. Nespomínam si, že by sme sa predtým stretli, napriek tomu ma voviedol do svojho ateliéru a ukázal mi dielo, ktorému chýbalo pár jeho posledných dotykov. Predo mnou stáli obrovské plátna a umelec, ktorý mlčal. Uprostred plátna boli dve levitujúce postavy.

Je pol ôsmej, autá ako veľké čudné ryby blúdia v šedom novembrovom ráne ulicami, číhajúc na parkovacie miesta. Autá, ktoré nám zožrali chodníky a časom zožerú aj nás. Je ticho, ranná hmla akoby obaľovala zvuky mesta.

Bol jedným z najvplyvnejších ľudí štátneho systému pred rokom 1989. Bol námestníkom ministra vnútra, posledným náčelníkom tajnej polície Štátnej bezpečnosti – ŠtB, ktorá bojovala proti vnútornému nepriateľovi mocných. Teda proti vlastným občanom. Vplyvnú pozíciu zastával aj po revolúcii, keď pracoval pre finančnú skupinu Penta. Keď bilancuje svoj príbeh, nechýba mu sebareflexia. Alojz Lorenc.