Prímerie je krátkym časom medzi vojnou a mierom. Alebo medzi mierom a vojnou. Ináč povedané, je pauzou, od ktorej povedie cesta k mieru alebo k vojne. A keďže Rusko je dnes vypočítateľné len vo svojej nevypočítateľnosti, kladieme si dve otázky – čo urobí a čo máme urobiť my.

V Šoprone sa už celé týždne spomína. Podujatie strieda ďalšie podujatie, stretnutia, konferencie, slávnosti. V novinách, rozhlase a v televízii spomínajú bývalí vládni aj opoziční politici a historici analyzujú otvorenie hranice pred 25 rokmi.

Keď som bola mladá, uvažovala som, prečo, keď krajine hrozí vojna, ľudia neutekajú z ohrozených území. Neskôr som pochopila, že niekedy je možné ujsť, inokedy nie.

Ak máte záujem o profesionálnu reklamu, musíte sa obrátiť najmenej na tri firmy – na grafika, tlačiareň aj lepičov. Ľudia z Kanovits Media majú naopak všetko pohodlne pod jednou strechou, čo pre zákazníka predstavuje výhodu.

Je historik, píše vzrušujúce historické romány, ktoré sa odohrávajú v stredovekej Byzancii. Ako libertarián kritizuje smer, ktorým sa uberá jeho vlasť a Západ. Britský spisovateľ Richard Blake.

Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Celý dospelý život pre mňa Ukrajina neznamenala nič. Vedel som, že existuje a občas som čítal hororový príbeh o mafii, ktorá si neberie servítky. Potom sa začala neznáma krajina búriť a médiá boli plné obrazov a správ, ktoré sa nedali ignorovať. Netušil som, že sa môj príbeh čoskoro pretne s príbehom ľudí z oboch strán majdanských barikád.

Nedávno sa vrátila z nepokojnej Ukrajiny, ktorú v priebehu šestnástich dní prešla zo západu až k ruským hraniciam. Hovorí, že tam zaznamenala narastajúcu vlnu vlastenectva, ktorá môže rozhodnúť konflikt v prospech Kyjeva. Česká reportérka Petra Procházková.

Poľsko si koncom tohto týždňa pripomenie sedemdesiate výročie Varšavského povstania. Toto povstanie vždy rozdeľovalo Poľsko a je to tak dodnes, oveľa viac ako naše SNP.

Občas sa stretnem v podvečer s partou starých kamarátov, škriabeme sviečkovú na tatarák, popíjame a rozprávame sa o politike. Naposledy (12. júna 2014) sme napríklad diskutovali online aj s manželkou jedného z nás, ktorá momentálne pôsobí v Bagdade. Rozprávala o militantoch z organizácie Islamský stát v Iráku a Levante, ktorí pochodujú takmer bez odporu zo severu k hlavnému mestu. Na trhoviskách to vraj po dlhšom čase ožíva a v uliciach prestali umierať civilisti. Počúval som ako puk. Pravda?! Tej chvíle? Čia? Potom sme prešli k domácej politike.