Po mnohých reakciách, otázkach a tiež nepravdivých výrokoch zo strany RTVS považujem za nevyhnutné napísať nasledujúcich pár bodov.

Tí, ktorí si ešte pamätáme, ako to bolo pred Novembrom, vieme, že napriek hodnotovej nivelizácii si ľudia vážili isté stavy. Pedagogický stav, lekárov, vedeckých pracovníkov, hercov a podobne. Mám dokonca pocit, že aj režim, ktorý hlásal, že všetci ľudia sú si rovní, nosil skrytú úctu voči týmto vrstvám spoločnosti. Nedávno jeden známy vyslovil triviálnu otázku: Ktorý stav si dnes ľudia vážia? A dokonca: Ktorý stav si dnes váži aspoň sám seba? Nakoniec z toho vyšlo, že na Slovensku si dnes neváži nikto nikoho...

V novodobých slovenských dejinách vidíme, ako sa ľudia pod vplyvom ideológie stávali bezohľadnými voči iným. Za slovenského štátu v rokoch 1939 až 1945 to bol nacionalizmus, ktorý umožňoval ľuďom dostať sa k moci a pri nej zbohatnúť. To, že to bolo na úkor iných ľudí, ktorí potom putovali v dobytčích vagónoch preč, im nevadilo.

Veriaci v katolíckej cirkvi i ľudia mimo cirkvi čakajú na ohlasovanú reformu, ktorú z poverenia pápeža Františka pripravuje skupina deviatich kardinálov. Málokto si však uvedomuje, že jej východiská František už postavil. Ak by som ich mal vyjadriť jednou vetou, tak Jorge Mario Bergoglio celým svojím životom a tým, že sa stal pápežom, predstavil model života cirkvi v súčasnosti a dal jej taký rozmer a rozlet, z ktorého už niet návratu.

Múzeum je najrýchlejšou a najpôsobivejšou študijnou pomôckou k poznaniu. Dáva tiež informáciu, akú dôležitosť prikladá štát nejakej téme a jej osvete. Ako je to s odstupom 25 rokov so zriaďovaním „múzeí zločinov komunizmu“ v našom priestore?

Trinásteho mája 1917 v portugalskej Fatime sa trom deťom, Lucii, Hyacinte a Františkovi, zjavila Matka Božia. Zjavenia pokračovali každý 13. deň v mesiaci, až na august, keď boli deti izolované.

Pred 25 rokmi, 10. decembra 1989, sa z podnetu Martina Bútoru uskutočnil legendárny pochod viac ako 100-tisíc slovenských občanov z Bratislavy do Hainburgu, aby sa slobodne pozreli na hrad Devín z rakúskej strany. Čo ten pochod symbolizoval?

Dňa 9. októbra zomrel vo veku 68 rokov matematik, filozof a kňaz Rudolf Fiby. Keď prišiel v roku 1964 študovať matematiku do Bratislavy, zaumienil si, že si musí spraviť jasno v svetonázorových otázkach. Začal štúdiom knihy Základy marxistickej filozofie od Miroslava Kusého. Potom cvičil a študoval jógu. V piatom ročníku mu kamarát požičal Bibliu. V jednej chvíli povedal, vtedy ešte hypotetickému Kristovi: „Ak existuješ a toto je pravda, prosím, daj mi to nejako vedieť.“ O niekoľko týždňov ráno sa zobudil a zistil, že je veriaci kresťan.

Tento rok uplynulo 130 rokov od narodenia Eduarda Beneša. Pred desiatimi rokmi, vo februári 2004, bol na návrh jednej poslankyne za KSČM a dvoch poslancov za ČSSD v českej Snemovni schválený návrh zákona „Lex Beneš“, ktorý obsahoval jednu vetu: „Eduard Beneš sa zaslúžil o štát.“ Český Senát ho vetoval, ale v apríli 2004 ho Snemovňa opätovne schválila. Prezident Klaus ho nevetoval ani nepodpísal. Zákon je však v platnosti.

Keď sa tu má niečo zmeniť, treba postupne otočiť bezútešné čísla z prieskumov. Ale obávam sa, že cestou nebude ani lepší program, ani mladosť a dokonca ani lepšie charaktery vyzývateľov Smeru.