Merz objasnil, že zmrazené aktíva Ruska v Európe sa použijú na splatenie pôžičky Ukrajine, ak sa Rusko dobrovoľne nerozhodne tak urobiť po skončení vojny na Ukrajine.

Senátorky v zdôvodnení predloženia návrhu upozornili, že akýkoľvek pokus zmocniť sa Grónska by porušil Severoatlantickú zmluvu NATO, oslabil súdržnosť Aliancie a podkopal úsilie reagovať na hrozby zo strany Ruska a Číny.

Americká ústava, konkrétne jej 22. dodatok, zakazuje prezidentom vládnuť viac ako dva mandáty. Trump svoj druhý začal v januári tohto roka.

„Mnoho dánskych vojakov (v Afganistane) prišlo o život alebo utrpelo zranenia. A Dánsko je jednou z krajín NATO, ktorá v prepočte na počet obyvateľov utrpela najväčšie straty,“ napísala dánska premiérka.

Francúzske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že charta Trumpovej Rady mieru „presahuje rámec Gazy“ a „vyvoláva vážne otázky, najmä pokiaľ ide o rešpektovanie zásad a štruktúry OSN.

Navýšenie rozpočtu podľa prezidenta umožní Spojeným štátom „vybudovať vojsko snov“ a posilniť bezpečnosť krajiny pred nepriateľmi.

V texte novely, ktorú dostala hlava štátu na podpis, sa totiž ako dátum vstupu novej legislatívy do účinnosti uvádza 27. október 2025, ktorý už reálne nie je možné stihnúť.

Navrhované opatrenia majú posilniť spoločnú schopnosť Únie čeliť dezinformáciám, ako aj zvýšiť odolnosť spoločnosti prostredníctvom koordinovaného prístupu založeného na spolupráci členských štátov.

Dánsko podľa amerického prezidenta nedokáže Grónsko ochrániť pred Ruskom alebo Čínou. Störeho sa pýta, kto dal vlastne Dánsku „právo vlastníctva“ tohto arktického ostrova.

Oznámil tiež, že neuvalí clá na niektoré európske štáty, ktoré mali nadobudnúť účinnosť 1. februára.