Niekedy v druhej polovici tridsiatych rokov sa známeho švajčiarskeho reformovaného teológa Karla Bartha (1886-1968) ako hosťa prednášajúceho v Koložvári o Božom vyvolení a predurčení, niekto z poslucháčov spýtal, či je okrem viery v Božiu milosť a spásu možná aj viera vo vlastné zavrhnutie, prípadne zvestovanie takejto „viery“.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, prečo by predčasné voľby neboli dobré, či Maďarsko vsadilo na „dobrú kartu“​, keď podporuje Rusko a čo s našou vesmírnou obranou.

Stúpajúca frekvencia v používaní slova „fašizmus“ nie je vzhľadom na vývoj prekvapením. Nebudem však popierať, že pokladám toto slovo za nadužívané a že mi táto nadužívanosť lezie na nervy. A keby len to. Pokladám ju za nebezpečnú.

„Zajtra okolo toho vypukne peklo,“ povedal mi v stredu večer priateľ z istých mainstreamových novín po správe o streľbe a obetiach v kaviarni Tepláreň. Mal na mysli peklo mediálne a politické. A mal pravdu. Okolnosti, z ktorých sa to dalo vyčítať, boli zrejmé od prvých ústnych, akokoľvek nepresných či prekrútených správ.

„Spojené národy“ boli pôvodne členovia protifašistickej aliancie v druhej svetovej vojne. Organizácia Spojených národov oficiálne začala svoju riadnu činnosť 24. októbra pred 77 rokmi ako medzivládna organizácia na ochranu mieru.

V najnovšej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami o novej ministerke kultúry Šimkovičovej aj o Izraeli.

Žijeme v zaujímavom období dejín a zaujímavé časy nebývajú šťastné a pokojné. Nuda nám nehrozí. Čeliť aktuálnym výzvam však neznamená len klásť ozbrojený odpor páchateľom násilia. Sú to aj výzvy na kritickú reflexiu – a tá je podmienkou vytvárania zmysluplných stratégií.

Surový spôsob vyjadrovania aj okázalo bezohľadný postup predstaviteľov našej novej moci opätovne vyvoláva o. i. úvahy a diskusie o otázkach našej politickej kultúry, a vlastne aj „kultúry“ v širšom zmysle slova. Tento záujem je odôvodnený, no v niečom aj riskantný.

V dnešnej epizóde Eugena Kordu doplnili Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb.

Tých podpisov kapitulácie nacistického Nemecka bolo viac. Ale posledný, definitívny a zvrchovane symbolický akt sa odohral v Berlíne, 8. Mája 1945 na konci dňa, v prítomnosti sovietskeho maršála G. Žukova a britského leteckého maršála A. Teddera, zástupcu veliteľa Hlavného štábu spojeneckých expedičných síl (SHAEF).