Všetci sa toho dátumu obávajú, no je už rozhodnuté. V decembri 2014 spojenecké vojská ISAF opustia Afganistan a plnú zodpovednosť za boj s Talibanom preberie afganská armáda. Zvládne to? Skončí sa o rok a pol aj naša najdlhšia vojna?

Existuje niekoľko výnimočných príbehov premeny krajiny, ktorú zmietali tri desaťročia vojen. Úspech mobilného operátora Roshan je ten najvýraznejší z nich.

Pred týždňom bol kolega Andrej Bán na služobke v Afganistane a ja na dovolenke v Bulharsku. Ako to už chodí v zosieťovaňom svete, mali sme obaja prístup k internetu, a tak som si mohla po ceste na pláž prečítat mail pre celú redakciu od Andreja, ktorý sa začínal slovami: „Zdravím všetkých z Kábulu, všetko ok, napriek katastrofickým správam z tejto krajiny aj v našich médiách – včera zabili 35 ľudí pri rôznych útokoch a verejne popravili ženu – sme zatiaľ v poriadku.“ Písal, že najmä jeho mama, sediac pri telke, je vystrašená zo selektívnej reality médií.

Pred piatimi rokmi odmietali Američania s Talibanom hovoriť. Teraz Taliban odmieta hovoriť s Američanmi. Je to dosť výstižný ukazovateľ toho, ako sa v Afganistane posunula rovnováha moci. Západ tu zasiahol – a zlyhal.

Krajiny občas stoja pred voľbami podobne ako hrdinovia rozprávok: ak sa rozhodneš pre jedno, bude zle, ak pre druhé, bude ešte horšie. Izraelská voľba, či uskutočniť vojenskú akciu proti Iránu a jeho jadrovému programu, je ako vystrihnutá z Dobšinského. V čomsi je táto voľba dokonca ešte ťažšia: je takmer nemožné posúdiť, ktorá z dvoch možností – zaútočiť alebo riskovať jadrový Teherán – je voľbou zlou, a ktorá ešte horšou.

Bude mať to, čo sa deje v sýrskom Homse, paralelu s udalosťami v Bengází? Alebo bude tou správnou analógiou Hama? Sarajevo? Čo dokonca niektoré z miest v Rwande? Za každým porovnaním sa skrýva príbeh, ktorý má nejaké podobné znaky s tým, čo sa práve deje v treťom najväčšom sýrskom meste a centre protivládnych akcií. Homs je obkľúčený a bombardovaný sýrskymi vládnymi jednotkami.

Keby sa to tak nebilo s povestným americkým optimizmom, dalo by sa povedať, že Spojené štáty oblieha „blbá nálada“. Krajina neobmedzených možností, za akú ju označuje otrepané klišé, nevie, akou cestou sa má uberať.

Termín „Arabská jar“ je už teraz dosť kontroverzný. Predznamenávajú revolúcie v arabskom svete slávne letné dni, alebo sú návratom k pochmúrnej zime? Jedno je isté: náboženstvo a viera má významný vplyv pri určovaní výsledku tohto vývoja.