O krízových situáciách sa vie, že každá je originál. Navigáciu pre tieto prípady poskytuje intuícia a osobnostná výbava, ktorá obsahuje aj morálny kód, teoretickú a praktickú životnú skúsenosť plus genetický a kultúrny odkaz predkov. Ten mix má pre každú krízovú situáciu iné prísady, žiadny univerzálny recept neexistuje. Z tohto hľadiska sa dejiny neopakujú.

Zdá sa mi, že preklínanie vplyvu sociálnych médií na pribúdanie negatívnych emócií a násilia v spoločnosti neberie konca. Ako jeden zo „závislákov“ mám obavy, že veci sa majú, ako to obvykle býva, trochu inak. Nehovorím teraz o starostiach, ktoré mi robí komunikácia s umelou inteligenciou pri vybavovaní bežností každodenného života. Hovorím o bonusoch sociálnych médií. Námatkovo som vybral niekoľko ich vlastností, ktoré sú fajn.

Som v strehu, keď ľudia trpiaci poruchou osobnosti majú v rukách veľkú moc, hovorí Fedor Gál.To je prípad Vladimíra Putina. Krízové situácie produkujú lídrov. Naša nádej spočíva práve v tom a v spontánnej erupcii spolupatričnosti. Musíme prejaviť silu a odvahu ju použiť.

Včera uplynulo 30 rokov od začiatku obliehania Sarajeva. Ponúkame vám záznam diskusie, o ktorej Fedor Gál povedal, že bola jedna z najlepších, aké absolvoval.

Vidím to takto: Ideologizácia národných mýtov je zväčša nástroj v rukách cynických politikov, chamtivcov, alebo fanatických vyznávačov „pôdy a krvi“. Momentálne sa jeden z takýchto príbehov odohráva na Ukrajine. Ruský agresor vraždí, znásilňuje, kradne, vyháňa... Podobní, ako som ja, hovoria o civilizačnom strete liberálnych demokracií a ich nepriateľov. Sme účastníci vojny, o ktorej nevieme, ako dopadne. Pasívne prizeranie nás zaťaží minimálne politickou a morálnou vinou na niekoľko generácií.

Začali sme tým, že pulzovanie je zvláštne slovo, že dobre vystihuje to, o čo ide v živote. A skončili sme pri sile a násilí. Celý čas sme mali na mysli Putinovu vojnu vedenú proti Ukrajincom, proti liberálnym demokraciám, proti pravde a proti humanite. Toto nie je rozhovor, toto je pulzovanie.

Celý dospelý život sa zaoberám pulzovaním. Pojem chvenie, ktoré je pre mňa existenciálnou korešpondenciou pulzovania, som prvýkrát použil v roku 1970, rezonoval vo mne vtedy zrejme francúzsky diskurz, ale netušil som, že pojem chvenia sa vyskytuje už u Goetheho a v modernej diskusii u Heideggera.

Desí ma ochrnutie živej pamäte, hovorí Fedor Gál. Ak zabudneme, tak si minulé hrôzy opäť pripomenieme na vlastnej koži. Ak jačiaci dav diriguje osoba verejne známa, politik, musíme byť ostražití. Dar slobody môže byť obrovské bremeno. Zabudnúť na obete znamená nechať ich zomrieť ešte raz.

Od začiatku našej práce na projekte „Kruh, alebo špirála?“ (ten otáznik je tam dôležitý) s Mirom Tóthom a kapelou Drť vlečiem za sebou jeho textovú podobu. Dáva nadčasový zmysel? Keď nie, tak kdesi robíme chybu.

Nedávno sme uviedli s Janom Urbanom a partiou spolupracovníkov knihu Mýty v nás a kolem nás (Praha, Anaon 2022). Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z jej vernisáže v košickom Artfore. Premýšľam o príbehoch ľudí, ktorých som v Košiciach stretol. Počas hektického obdobia spred viac ako troch desaťročí sme sa nestihli pokojne porozprávať. Tie tváre akosi zapadli. A pritom to boli na východnom Slovensku ľudia „prvej línie“.