Prinášame odkazy našich čitateľov, ktorí chcú v ťažkej chorobe podporiť Antona Srholca milým slovom, spomienkou či modlitbou.

Horúce už takmer letné popoludnie. Schodíky okolo pomníka Jana Husa na Staromestskom námestí sú plné polihujúcich či posedávajúcich ľudí. Odkaz od stredovekého kazateľa „Milujte se, pravdy každému přejte,“ pôsobí tu, na námestí plnom výletníkov, obchodníkov a vtieravých nadháňačov turistov, akosi nepatrične až banálne.

Rozmýšľam, čo za zvláštneho živočícha boli prvé Európske hry od 12. do 28. júna 2015 v Baku. Oficiálne webové stránky hovoria, že je to úžasná vec – niečo ako euroolympiáda, na ktorej usporiadaní sa v roku 2012 v Ríme dohodlo 49 európskych olympijských výborov. No nezáujem médií (v športových správach hlavných televízií či dôležitých novín som sa toho o EH nedozvedel takmer nič) signalizoval niečo iné: zmysel/nezmysel tohto neslano-nemastného podujatia je prinajlepšom sporný.

Viac než pol storočia sa rímski a nielen rímski umelci ochotne či neochotne skláňali pred touto osobnosťou. Porovnávajú ho s Michelangelom, keďže bol jediný, komu sa podarilo získať si rovnakú úctu pápežov, dôležitých osobností i umelcov svojej doby.

Sú to dva silné príbehy ľudí, ktorí o svojom prepojení zrejme nevedeli. Najvýznamnejší taliansky barokový sochár Gian Lorenzo Bernini (1598 –1680) a slovenský výtvarník a zberateľ umenia Ernest Zmeták (1919 – 2004).

Keď som nedávno hovoril s Martinom C. Putnom, napadlo mi, že taký vzdelaný provokatér nám na Slovensku veľmi chýba. Napokon, posúďte sami.

Diela sochára Giana Lorenza Berniniho (1598 - 1680) sú skvostami talianskeho baroka. Skôr, než sme poriadne zistili, že sme mali na Slovensku originál jeho busty pápeža Pavla V. z roku 1621, tak sa s veľkou slávou ocitol v Getty Museu v Los Angeles. Ako je to možné?

Encyklika svätého otca Františka Laudato Si vyvoláva polemiky, ktoré neraz vyznievajú skôr politicky než teologicky. Nie všetky spory majú zmysel. Napriek tomu si myslím, že treba poukázať nielen na silné, ale aj slabšie stránky tejto encykliky.

Malá, oblá, na dotyk mimoriadne hebká. Keď je rozpálená od slnka, chutí najlepšie. V rukách sa vie pri jemnom tlaku podvoliť a ticho sa rozdelí na dve súmerné polovice. S marhuľou v ústach cítime, že je tu definitívne leto.

Každý z nás na tú vôňu narazil. Dokonca aj tí, čo na čuch úplne rezignovali a veselo pofajčievajú naďalej, pri tejto bylinke spozornejú. Pretože má tú moc vrátiť nás domov. Alebo preniesť do Provensálska či Toskánska. Levanduľa.