Slovenskej sekcii na lýceu Camille Jullian v Bordeaux hrozí zrušenie. A to napriek záujmu Francúzov. Už dva roky zo Slovenska do Bordeaux vinou Ministerstva školtva neprichádzali noví študenti, teraz v júni končia poslední. A všetci zodpovední mlčia.

Sezónu jarných piknikov nám pekne pokašľalo daždivé počasie a chlad. Azda si ju však teraz s priateľmi vynahradíme, keď budeme robiť to, čo je vraj medzi ľuďmi vyspelého, civilizovaného sveta najobľúbenejšie – pražiť mäso nad rozžeraveným uhlím.

Už niekoľko dní čítame, že Slovensko bude možno musieť zaplatiť miliardy eur ako odškodné rodine Jana A. Baťu. Súdy ho totiž zbavili obvinenia zo zrady republiky. Baťovci sa určite budú o financie súdiť, napokon, do súdnych sporov investovala časť rodiny všetky svoje sily. Aké sú ich šance?

Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí prinášame fotografie sýrskych detí, ktoré žijú v krvavej občianskej vojne. Požiadali sme dvanásťročných slovenských školákov, aby napísali, ako vnímajú osudy týchto detí. Uverejňujeme najlepší text.

To, že sa vojny vedú „pre peniaze“, je staré známe klišé. V skutočnosti sa vedú aj z mnohých iných dôvodov, často iracionálnych. No na vedenie vojny sú peniaze nevyhnutné. Materiálne možnosti krajín ovplyvňujú podobu vojen rovnako ako myšlienkový duch tej-ktorej doby.

V roku 2008 zasiahla Island kríza. Skrachovali všetky banky a finančný systém sa zrútil. Neskôr sa niečo podobné stalo v Grécku a na Cypre. Ale prečo sa Island dostal z krízy, má nízku nezamestnanosť a fungujúcu ekonomiku, kým južní Európania sa tak trápia?

Profesor Anton Heretik učí predmety, súvisiace s klinickou a forenznou psychológiou, má súkromnú psychoterapeutickú prax, robí znalecké posudky, a keď má čas, píše knihy. Povinné akademické jazdy si už splnil, teraz môže vymýšľať také pikošky, ako je práve dokončená kniha o psychológii humoru.

Moja láska k trhom nemá vôbec nič spoločné s nákupnou horúčkou, jasné?! Celkom nič. Myslím, že korene tejto lásky, z ktorej človeku ide až také mravčenie po celom tele, sú ešte niekde v mojom detstve v Trnave, a v trnavskom jarmoku, ktorý každý september rozvíril vody tohto, vtedy tichého miesta. Stovky stánkov, kolotočov, a samozrejme, môj obľúbený nedeľný blšák, kde na zemi na handrách človek našiel naozajstné skvosty...

Niežeby na Slovensku neexistovali témy, o ktorých by sa nedalo písať. Tak mi odpustite správu z ruskej dediny Ramenskij, kde vypukol požiar v psychiatrickej liečebni. Obetí bolo 38 a mali od 20 do 76 rokov. Boli to ľudia s vážnymi psychickými poruchami, ale aj ľudia, liečiaci sa z rôznych závislostí a tiež dvaja ošetrujúci lekári. Požiar vypukol nadránom, keď pacienti spali. Okná liečebne boli zamrežované. Niektorí sa snažili ujsť, ale nadýchali sa splodín horenia. Iní neboli po užití silných psychofarmák schopní úteku. Iba jediná sestrička Viktória zachovala duchaprítomnú rozvážnosť, keď jednou rukou telefonovala hasičom, druhou sama hasila, aby následne ešte zachránila dvoch pacientov.