Od začiatku našej práce na projekte „Kruh, alebo špirála?“ (ten otáznik je tam dôležitý) s Mirom Tóthom a kapelou Drť vlečiem za sebou jeho textovú podobu. Dáva nadčasový zmysel? Keď nie, tak kdesi robíme chybu.

Nedávno sme uviedli s Janom Urbanom a partiou spolupracovníkov knihu Mýty v nás a kolem nás (Praha, Anaon 2022). Pred niekoľkými dňami som sa vrátil z jej vernisáže v košickom Artfore. Premýšľam o príbehoch ľudí, ktorých som v Košiciach stretol. Počas hektického obdobia spred viac ako troch desaťročí sme sa nestihli pokojne porozprávať. Tie tváre akosi zapadli. A pritom to boli na východnom Slovensku ľudia „prvej línie“.

Ako prví informovali svet o zločinoch, ktoré sa dejú v tábore a podali správu o nacistickom vraždení, ktorá patrí k základným dokumentom o holokauste.

Ako povedal klasik: „Myslieť globálne a konať lokálne.“ Je to nevyhnutnosť. Globálne ohrozenia (a súčasne šance), pretože motivujú k (proti)akcii), sú: Zbrane hromadného ničenia, životné prostredie, umelá inteligencia. V rukách (ne)zodpovedných mocenských elít a elít vôbec.

Dve knihy mi ležia už nezvykle dlho pri posteli. Ne v Božím jménu rabína Jonathana Sacksa a Rozhovory s C. G. Jungom. Tá prvá ma upútala rozprávaním o prapôvode násilia, predovšetkým o príbuzenských konfliktoch, ktorými oplýva jeden z pilierov nášho civilizačného okruhu – Starý zákon. Tá druhá je ponorom do ľudskej psychiky, predovšetkým do tajomstva individuálneho a kolektívneho nevedomia.

Tie najťažšie otázky by mal človek klásť sám sebe. Bez ambície nájsť odpovede.

Dá sa zhodnotiť stav demokracie dnes a pred polstoročím? S otázkami, ktoré tam smerujú, sme sa obrátili na niekoľkých inšpiratívnych ľudí, ktorých myšlienky už v minulosti odzneli v priestore .týždňa. Prinášame vám ich odpovede.

Kriminálni zločinci patria do basy. Nieto o čom debatovať. Politici, ktorí myslia iba na seba a „svojich“ ľudí, bez ohľadu na záujmy spoločenské, často dokonca v priamom rozpore s nimi, nepatria do politiky.

Máme voľby na dostrel a vo verejnom priestore unisono voláme: „Zachráňme demokraciu!“. Mám k tomuto chvályhodnému úsiliu tri poznámky.

Keď sa pozrieme na predvolebné Slovensko poriadne, neujde nám jedna skutočnosť, ktorá by mala vyvolávať vážne obavy. Mám na mysli absolútnu a dokonalú absenciu akejkoľvek hlbšej myšlienky. Verejný priestor je dnes tak vyprázdnený ako snáď ešte nikdy.