Písať o seriáli po jednej-jedinej odvysielanej epizóde je prinajmenšom trúfalé. Ale skúsim, lebo Touch má ambície stať sa televíznou udalosťou roka, seriálom, ktorý znova posunie latku a nastaví nové štandardy. Nejde o veľkohubé PR vyjadrenia z kampane, ale o dojmy, ktoré zanechal pilot. Normálne by som ich nazval rozpakmi, lebo zatiaľ vôbec nie je jasné, aký bude príbeh, kam bude smerovať a aká metapointa ho čaká na konci. Vlastne ani k normálnej zápletke nedošlo, len sa prišlo na nejaké veci.

S Ľubomírom Longauerom, významným grafikom, pedagógom a historikom umenia sme sa stretli pri príležitosti vydania jeho knihy Modernosť tradície. Rozprávali sme sa však aj o jeho živote a skončili sme pri kultúrnej politike a múzeu dizajnu.

Hoci sa komiks v Česku teší omnoho širšej „čitateľskej“ základni, a vlastne i väčšiemu rešpektu ako u nás, v roku 2003, keď vyšiel Bílý Potok – prvý diel neskoršej trilógie o Aloisovi Nebelovi, situácia na komiksovom trhu sa s tou dnešnou nedala porovnať.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Tintinove dobrodružstvá (The Advectures of Tintin) sú spoločným dielom dvoch moderných klasikov kinematografie – Stevena Spielberga a Petra Jacksona a samy majú reálnu šancu stať sa klasikou.

Súčasné seriály, s výnimkou sitcomov, sa už nedajú pozerať len tak, náhodne, kde-tu jednu epizódu, keď je trocha času. To preto, že priemerná sledovanosť jednej epizódy je štatisticky menej dôležitá, ako priemerná sledovanosť celej série. Záujmom televíznych producentov je konštantná vysoká sledovanosť každej epizódy, a teda celého seriálu. Najľahším spôsobom, ako to dosiahnuť, je oslabiť príbehy jednotlivých epizód v prospech metapríbehu, ktorého dramatický oblúk je natiahnutý naprieč celou sériou.

The Killing, seriál z produkcie jedného z najprogresívnejších hráčov na trhu – televízie AMC, je dokonalý príklad toho, ako úspešný televízny seriál vlastne nemusí prinášať nič vyslovene nové a predsa si dokáže diváka omotať okolo prsta. Nie masového diváka, ale diváka elitára, ktorý ešte pred pár rokmi odmietal seriály ako tých netvorivých, nepôvodných proletárov televíznej zábavy. A omotáva si ho nie zdaním originality či umeleckej invenčnosti, ale remeslom na všetkých úrovniach tvorby, od námetu cez scenár a réžiu až k technickej realizácii.

Všetky konce môžu byť začiatkami, ale niektoré si to priam pýtajú. Dlho som predstieral, že neexistuje žiadny štvrtý filmový Indiana Jones, tak veľmi je ten film zlý. Dnes už nepredstieram, lebo je v ňom pasáž, ktorá má zmysel. V nej sa s Indym vraciame do skladiska, v ktorom končila a skončila Archa zmluvy.