V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Tintinove dobrodružstvá (The Advectures of Tintin) sú spoločným dielom dvoch moderných klasikov kinematografie – Stevena Spielberga a Petra Jacksona a samy majú reálnu šancu stať sa klasikou.

Súčasné seriály, s výnimkou sitcomov, sa už nedajú pozerať len tak, náhodne, kde-tu jednu epizódu, keď je trocha času. To preto, že priemerná sledovanosť jednej epizódy je štatisticky menej dôležitá, ako priemerná sledovanosť celej série. Záujmom televíznych producentov je konštantná vysoká sledovanosť každej epizódy, a teda celého seriálu. Najľahším spôsobom, ako to dosiahnuť, je oslabiť príbehy jednotlivých epizód v prospech metapríbehu, ktorého dramatický oblúk je natiahnutý naprieč celou sériou.

The Killing, seriál z produkcie jedného z najprogresívnejších hráčov na trhu – televízie AMC, je dokonalý príklad toho, ako úspešný televízny seriál vlastne nemusí prinášať nič vyslovene nové a predsa si dokáže diváka omotať okolo prsta. Nie masového diváka, ale diváka elitára, ktorý ešte pred pár rokmi odmietal seriály ako tých netvorivých, nepôvodných proletárov televíznej zábavy. A omotáva si ho nie zdaním originality či umeleckej invenčnosti, ale remeslom na všetkých úrovniach tvorby, od námetu cez scenár a réžiu až k technickej realizácii.

Všetky konce môžu byť začiatkami, ale niektoré si to priam pýtajú. Dlho som predstieral, že neexistuje žiadny štvrtý filmový Indiana Jones, tak veľmi je ten film zlý. Dnes už nepredstieram, lebo je v ňom pasáž, ktorá má zmysel. V nej sa s Indym vraciame do skladiska, v ktorom končila a skončila Archa zmluvy.

Masa vždy chodila na hviezdy, herci vždy boli v prvej línii, priamo na rane, Bardotka, Belmondo, Bohdalka a tak ďalej. Toto fungovalo a funguje najlepšie, o diele to však nič nemusí automaticky vypovedať. Mená skutočných tvorcov nastupujú až potom, najstarší je kult režiséra, ktorý mal a má k hviezdnemu statusu najbližšie. Chaplin, Welles, Bergman, Spielberg.

O bratoch Grimmovcoch vieme, že boli zberateľmi rozprávok, vďaka nim poznáme Snehulienku, Popolušku, Červenú čiapočku, Šípkovú Ruženku, Vlka a sedem kozliatok, Žabieho princa, Janka a Marienku, Perinbabu, Kráľa Drozdiu bradu, Vtáka ohniváka, Kocúra v čižmách.

Kde bolo, tam bolo – stačia štyri slová, a už je jasné, že sme v rozprávke. Mohli by sme naznačiť, že aj za siedmimi horami, ale to už by zbytočné. To „kde bolo, tam bolo“ na kontextové ukotvenie bohato stačí, ide totiž o to najpresnejšie časovo-priestorovo-príbehové vymedzenie vôbec. Ak začneme príbeh práve takto, nikto už nás nebude obviňovať z paktovania s realitou, sme v bezpečí fantázie, kde sa môže stať čokoľvek.