Pred tridsiatimi rokmi vyrazili krajiny strednej Európy na cestu k slobode. Nakoniec však skončili v náručí populizmu. Víťazstvo demokratických strán v českých voľbách znamená nádej pre budúcnosť zoskupenia a návrat k hodnotám, ktoré na začiatku reprezentovalo.

Je to aj o Slovensku, no nie výlučne. Nechcem tentoraz ani hovoriť o „reformách“ v tunajšom obvyklom zmysle a štýle. Z našich debát o problémoch a potrebách vzdelávacej sústavy by nezaujatý poslucháč mohol nadobudnúť dojem, že nejde o nič iné, než o rozpočty rezortu, platy pedagógov, účasť personálu na riadení či zavádzanie nových technológií do výučby.

V časoch, kedy kiná konečne ponúkajú dlho odkladané premiéry európskych alebo amerických veľkofilmov v podobe Bebjakovej Správy či posledného Bonda s Danielom Craigom, netreba zabúdať ani na príliv mladého filmu zo susedných krajín, ktorý síce prišiel do slovenských kín v čase veľkej konkurencie, ale aj s veľkými témami a sviežim pohľadom novej generácie.

Desaťročia po páde Berlínskeho múru opäť poškuľujeme po ochranárskom štáte, ktorý za nás vyrieši všetko od cien energií po prácu či budúcnosť našich detí. Ale aj Západ sa pozerá tým smerom. Čo to znamená?

Jacques Rupnik nám počas konferencie Fórum 2000 poskytol rozhovor, v ktorom zhodnotil vývoj strednej Európy od čias, keď sa striasla komunistických diktatúr a vykročila k demokracii. Počas tohto obdobia prešla od vlády disidentov, ktorú nasledovala vláda prognostikov, až k novej ére populistov.

Hlavným hrdinom udalostí v Česku je hospitalizovaný prezident Miloš Zeman. Vedľajšiu, ale dôležitú rolu hrá podivná trojica z jeho kancelárie: kancelár bez bezpečnostnej previerky Vratislav Mynář, žalmujúci hovorca Jiří Ovčáček a prezidentovi radiaci Martin Nejedlý bez bezpečnostnej previerky. Zapája sa polícia, kontrarozviedka, hlavná hygienička, ale aj ústavní právnici, a tak sa zapojím aj ja.

Výročie vzniku prvej spoločnej republiky Čechov a Slovákov bolo a je aj našim, slovenským výročím. Napriek všetkým kontroverziám, napriek všetkým vzájomným výčitkám. Aj napriek tragickým udalostiam 20. storočia, v ktorom totalitné experimenty a veľmocenská politika opakovane marili vyhliadky na slobodu našich dvoch národov.

Ešte začiatkom milénia bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu kritizovaná think-tankmi, časťou médií i menšími politickými stranami za to, že ich reformy neboli dostatočne pravicové a protrhové.

Dlhé roky sa iba rozprávalo, ako sa na Slovensku nehorázne zneužívala moc v štáte. Na svetlo postupne vychádzajú informácie, ktorých overovanie to môže buď vyvrátiť, alebo raz navždy potvrdiť, že nejde iba o „reči“.

Pápež František otvoril 10. októbra trojročný celosvetový dialóg, v ktorom vyzval všetkých pokrstených k diskusii o budúcnosti najväčšej kresťanskej cirkvi. Chce načúvať aj hlasom ateistov. Naši katolícki biskupi pozývajú veriacich aj neveriacich Slovákov k otvorenej diskusii. Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara hovorí o podstate synody, dialógu s LGBTI a otvorenosti riešiť aj krytie sexuálnych zločinov.