Podaktorí ho nemôžu ani cítiť. Veľa ľudí má na neho silnú alergiu, najmä v našich končinách. Aj preto sa musí zeler a jeho možná prítomnosť jasne vyznačovať na každej potravine, s ktorou prišiel do styku.

Potrebujeme len olej, vaječný žĺtok, ocot, citrónovú šťavu, horčicu, soľ, korenie a trpezlivosť. Spojením týchto jednoduchých ingrediencií vznikne lahodná emulzia, ktorú pozná skoro každý človek na svete. A ten si už bez majonézy ani nevieme predstaviť.

V našich končinách ju poznáme skôr sušenú. Čerstvú ste ju možno ochutnali na dovolenke v Stredomorí. A tá chuť vás načisto opantala. Keď vám niekto ukáže figu – na to sa predsa len tak nezabúda.

Väčšinou sa s ním stretávame, keď už je nastrúhaný. Jeho biela dužina sa sype do koláčov, vyrábajú sa z nej lahodné plnky či tyčinky. Žiadny maškrtník by si už svet bez kokosu ani nevedel predstaviť.

Dnes ho už dostať v každých lepších potravinách. Kedysi sme ho však mohli vidieť len v kinách. Naťahovali sa oň pri raňajkách deti v rodinných amerických filmoch. Polievali si s ním lievance a volali ho fascinujúco: javorový sirup.

Francúzsky kraj Sologne je plný jablkových sadov. A práve v tomto kraji vznikol koláč, ktorý niektoré naše gazdinky volajú obrátený jablkový, no celý gurmánsky svet ho pozná pod trochu záhadným názvom Tarte Tatin.

Národným jedlom Slovákov sú vraj bryndzové halušky. Ba kieho! Niektorí, čo bývajú trošku južnejšie, majú za slovenské národné jedlo, čuduj sa svete, paprikovú klobásu. Volajú ju klbása alebo kulen.

Keď ju krájajú a nikto sa práve na ne nepozerá, odkroja z nej úchytkom zo štyri tenké kolieska a šup s nimi rovno na tvár. Takto, s uhorkou na tvári, dokážu behať po byte aj hodinu.

Otázku, ako ďalej po zdrvujúcej porážke vo voľbách, si v týchto dňoch nekladú len opoziční politici v SDKÚ či Daniel Lipšic. Diskutuje sa aj vnútri Sulíkovej SaS. Aj keď menej dramaticky a vo väčšej tichosti. Ale možno je to len povestné ticho pred búrkou.

Na Slovensko dorazí máj a istým ľuďom zakaždým povlhnú oči. Začnú sa častejšie chytať za srdce a ťahá ich to súkať ódy na hrudkovitý, mazľavý syr, ktorý národ pod Tatrami volá už pomerne dlho bryndza.