Vláda jednej strany, ktorej budovanie Fico práve ukončil, preberie po Radičovej neľahkú štafetu: Čeliť výzvam krízy, dlhov a „európskeho projektu“, ktoré determinujú dnešok a predznamenávajú pre Slovensko turbulentnejšie časy, než za 22 rokov slobody zažilo.

Marc Forster (1969) je hollywoodsky režisér, o ktorom sa zvykne hovoriť, že je všestranný. V tom dobrom zmysle slova. Má za sebou minimálne dva zapamätateľné filmy – celkom rozdielne. Prvý je Hľadanie Krajiny-nekrajiny (2004), krehký, zdravo romantický príbeh o Jamesovi Barriem (Johny Depp), literárnom stvoriteľovi jednej z najslávnejších rozprávkových postáv, autorovi príbehov o Petrovi Panovi.

Kúzlo bizarného v krištáľovej podobe: Posledný minister obrany na Slovensku, ktorý dokončil celé funkčné obdobie, sa volal Ján Sitek.

V tichých uliciach na severnom okraji širšieho centra Liptovského Mikuláša nájdeme zaujímavé stavby – rodinné vily z dvadsiatych až štyridsiatych rokov minulého storočia. Jednou z nich je Pálkova vila.

Minulý víkend sme na odovzdávaní prestížnych cien Grammy sledovali pozoruhodný úkaz. Jedna hviezda zanikla, druhá sa zrodila.

Gorila hrmí Slovenskom ďalej, a to je dobre. Mám dokonca pocit, že sa stalo to najlepšie, čo mohla táto kauza priniesť: Slovákom praskli nervy, zodvihli sme konečne zadky a vybrali sme sa budovať osobnú demokraciu na naše námestia. Politické a trestnoprávne dôsledky kauzy sú ešte nejasné, ale zásadnú vec už ukazuje Gorila jasne: takto to ďalej nejde! Ako teda naložiť s Gorilou, aby sa nestala len kulisou na krčmové reči a príležitosťou pre násilníkov, zneužívať poctivú akciu?

Zomrel príliš mladý, vydal len jediný album, ale ten sa dnes považuje za jednu z najlepších vecí v popmusic 90. rokov, pretože Jeff Buckley bol ten, ktorý sa svojím jemným a vysokým hlasom rozprával s anjelmi.  

V osemdesiatke patrí k veteránom studenej vojny i literatúry. Dedič odkazu Grahama Greena, a jeden z mála autorov špionážnych trilerov, ktorý to, o čom píše, zažil. Očakávalo sa, že vydá posledné dielo a pokojne sa odovzdá dôchodku. John le Carré však opäť zamiešal karty.

S Poľskom je v Európskej únii istý problém, pretože nie je štátom veľkým, ale ani malým. Nie je také veľké ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia, ale ani také malé ako Belgicko, Bulharsko alebo Grécko. Podľa demografických, teritoriálnych či ekonomických kritérií patrí skôr k stredným štátom. Takých však okrem Španielska v EÚ viac nie je. Tento stav prináša niektoré dilemy. Na jednej strane je Varšava príliš slabá na to, aby bola samostatným hráčom ako Berlín a Paríž, na druhej strane je však príliš silná na to, aby mala ambície na úrovni Sofie, Lisabonu alebo Ľubľany.

Prognóza spred roka z tohto miesta, že zachovanie stability nie je na pomery tejto koalície vôbec minimalistická požiadavka, sa naplnila. Aj keď dejiny slovenskej demokracie lemujú i temnejšie periódy, rok 2011 je jeden z najhorších od založenia štátu.