Hlava štátu si však nemyslí, že je nutné, aby bol Maroš Žilinka disciplinárne stíhaný.

Ako predseda parlamentu Boris Kollár uviedol vo štvrtok 20. januára v diskusnej relácii televízie Joj Na hrane, svoje rozhodnutie slovenská hlava štátu dostatočne odôvodnila a vyargumentovala.

Janeček najprv potrebuje nazbierať 50-tisíc podpisov občanov, aby sa mohol uchádzať o funkciu hlavy štátu.

Náruživé kváskovanie, bezdôvodné postávanie s čiapkou na hlave v ľadovej vode uprostred jazera alebo chodenie po dome na rukách či nezriadené pitie džintoniku. To sú emblematické prejavy krízy. Medzi ne môžeme s pokojným svedomím zaradiť ešte jeden fenomén: banánový chlieb.

Zdá sa, že melioračné kanály slúžia nielen na odvedenie prebytočnej dažďovej vody, ale niekedy aj na „odvodnenie“ štátnej kasy a prevedenie balíkov peňazí do firiem, ktoré ich čistia.

Nebudem sa tu zastávať nášho prezidenta. Vraj nám ho aj v Česku mnohí závidia. No bodaj by nie! Keď sa pozrú na toho svojho, tak im musí mrznúť úsmev na perách.

Má dvadsaťpäť rokov, vyštudovala medicínu na Masarykovej univerzite v Brne, no zdalo sa jej, že svojmu povolaniu potrebuje dať nejaký zmysel. Zavolala teda profesorovi Krčmérymu a neskôr odišla pracovať do Južného Sudánu. Lucia Janovičová.

Tomáš Hradílek je bývalý ministr, disident a signatář Charty 77. Dnes se o něj jeho přátelé i jeho rodina bojí. Od 1. listopadu 2017 totiž drží hladovku – a drží ji proto, aby prezident Miloš Zeman znovu nekandidoval na post hlavy státu. Mnoho lidí mu to vyčítá.

Mária Babničová jedného dňa odišla z korporátu a o niekoľko dní pomáhala ľuďom v Keni. Povedali jej, že sa má obliecť ako chorá. A to nebolo jediné prekvapenie.

Plné taniere mäsa a zeleniny, nad ktorými sa skláňajú vystrašené tváre, či na nich nenájdu nejaký ten lepok. To všetko je preč. Zažili sme dobu palea, počuli sme o dobe kešu, no pred nami je doba úplne nová – doba kaší.