Francúzsky kraj Sologne je plný jablkových sadov. A práve v tomto kraji vznikol koláč, ktorý niektoré naše gazdinky volajú obrátený jablkový, no celý gurmánsky svet ho pozná pod trochu záhadným názvom Tarte Tatin.

Národným jedlom Slovákov sú vraj bryndzové halušky. Ba kieho! Niektorí, čo bývajú trošku južnejšie, majú za slovenské národné jedlo, čuduj sa svete, paprikovú klobásu. Volajú ju klbása alebo kulen.

Keď ju krájajú a nikto sa práve na ne nepozerá, odkroja z nej úchytkom zo štyri tenké kolieska a šup s nimi rovno na tvár. Takto, s uhorkou na tvári, dokážu behať po byte aj hodinu.

Na Slovensko dorazí máj a istým ľuďom zakaždým povlhnú oči. Začnú sa častejšie chytať za srdce a ťahá ich to súkať ódy na hrudkovitý, mazľavý syr, ktorý národ pod Tatrami volá už pomerne dlho bryndza.

Krásne červené, výhradne sezónne ovocie, ktoré nám vždy pripomenie, že už treba počkať len týždeň či dva a je tu s nami leto. Rastie väčšinou v páre a deti si ho rady kladú za uši – čerešňa.

Múka, soľ, voda, prípadne vajíčko. Zmiešať, vyvaľkať, trochu presušiť alebo vysušiť úplne, potom hodiť na pár minút do dobre osolenej vriacej vody, scediť a ešte horúce vmiešať do vopred pripravenej omáčky. Najrozšírenejšie jedlo sveta – cestoviny.

Ste v reštaurácii a práve pred vás položili obrovský tanier, na ktorom sa krčí niečo, čo viac pripomína dômyselnú ikebanu ako jedlo. Nepanikárte, potešte oko, asi ste len natrafili na šéfkuchára – ortodoxného vyznávača nouvelle cuisine.

Aj pri takej bohumilej činnosti, akou je kulinárčenie, sa dá poriadne poplakať. A to nielen vtedy, keď máte deň pod psa a všetko vám padá a prihára. Stačí dlhšie nadrobno krájať cibuľu.

Veľká zelená lopta, niekedy žíhaná svetlejšími pásmi. Váhou má bližšie k medicinbalu ako k obyčajným loptám. Ak vám spadne na zem, rozčesne sa napoly a ukáže omamné, ostro červené jadro. Niekto ju volá melón, niekto dyňa.

O tom, že výslednú chuť jedla určujú do veľkej miery korenia, nepochybuje asi nikto. Na tom, že spoločnou charakteristikou mnohých korení je viac či menej štipľavá chuť, by sme sa asi tiež vedeli zhodnúť. Ale prečo potom nepovažujeme štipľavú chuť za jednu zo základných chutí. Prečo sladká, slaná, kyslá a horká áno, ale štipľavá nie?