Kúpili sme vysávač, neťahal poriadne, tak sme ho šli vrátiť. Keď toto urobím s knižkou, dívajú sa na mňa ako na blázna. Akože zlá? Aj preklad kríva, odpovedám, Nat King Cole nie je Nat kráľ cola, aj štylisticky, aj gramaticky, ba dokonca ideovo – ale túto chybu nespomínam, lebo, pripúšťam, autor si môže myslieť čo chce – a na reklamáciu už by toho malo byť aj tak dosť. Ale nikdy to nestačí, za žiadnu knižku mi ešte peniaze nevrátili.

Hoci zmyslom existencie televízneho seriálu je dívanie sa na pokračovanie, mnoho seriálových fajnšmekrov tento model opúšťa. Ak totiž sleduje nejakých osem epizód rôznych seriálov týždenne, môže sa v tom stratiť, navyše, jedna epizóda môže slúžiť akurát tak ako potenciálna návnada bez zásadnejšej výpovednej hodnoty o kvalite celku.

Trilógia Millennium predčasne zosnulého švédskeho spisovateľa Stiega Larssona vyšla v slovenskom preklade v rokoch 2008 a 2009, teda ešte v čase jej svetového boomu.

Či sa nám to páči, alebo nie, sledovanie telky cez Vianoce už môžeme pokladať za súčasť vianočného folklóru. Akoby sme inak to množstvo voľného času ani nevedeli stráviť. Rok čo rok sa televízne stanice uchádzajú o divácku priazeň programovými variáciami, v ktorých dominujú reprízy osvedčených vianočných klasík, kde-tu popretkávaných novinkami, z ktorých mnohé sa klasikami ešte len stanú.

.televízna jeseň dáva o sebe vedieť v každom reklamnom bloku. Uvidíme toho veľa, dokonca toľko, že nás to ešte bude mrzieť.

Traja tenori, opera či pop? Čo tam po obsahu, forma, jedine forma je skutočne dôležitá. Na rozdiel od obsahu, forma dáva veciam tvar. Obrazne i doslova ich priestorovo vymedzuje a v konečnom dôsledku ich ukazuje takými, aké sú. Nie ako sa javia. Na to je práve obsah, na budenie zdania, na ilúzie, na falošnosť aj na bohapusté nehorázne lži.

Dievčatká tancujúce brušné tance nadchýnajú porotcov talentovej šou, obecenstvo radostne tlieska, pyšné matky sa dívajú zo zákulisia a ja cítim síru.

Nikdy nechodím v noci, možno o pár rokov, ako zaslúžilý prostatik, budem musieť v noci vstať a ísť. Len raz som sa zobudil, vstal a šiel, a kým som bol preč, spadla zo steny polica preplnená knihami na posteľ, z ktorej som vstal a šiel.

Dívam sa na Zitu, ako Hádže svišťom a nesmejem sa. Smial by som sa, čoby nie, občas sa vtip podarí, i pointa dobre vypáli, ale do smiechu mi nie je, hoci mám oba tie sitcomy rád a dobre urobený sitcom pokladám za vrchol televíznej tvorby. Úplne najviac ma vyrušuje to, čo je inak sitcomovým folklórom, čo má divákovi pomáhať, a nie ho vyrušovať.