Kedysi učupená v záhrade alebo pri studni čakala na svoju úlohu v nedeľnej bublanine. Dnes sa už pokojne pretŕča na pultoch supermarketov, raz v oddelení zelenina, inokedy medzi ovocím. Práve sa začína sezóna rebarbory. „Ideme jesť lopúchy!“, kričali sme ostošesť a volali na rodičov. Keď k nám vyplašení dobehli – lebo vedeli, čoho sme schopní – našli nás v hlúčiku pri plote krútiť hlavami a rozhadzovať bezradne rukami.

Svadby, krstiny, promócie. Takmer žiadna oslava na Slovensku sa nezaobišla bez tohto menu, netrpezlivo očakávaného najmä mužskou časťou hostí. Na stole vždy so stopercentnou istotou pristál vyprážaný rezeň.

Komu už lezú všetky tie veľkonočné čokoládové vajcia, chemlonové kuriatka na vypestovanej trávičke a maľované kraslice poriadne na nervy, ľahká pomoc. Odpovedzte na ten zákerný útok jarného gýča čo najrazantnejšie. Ukuchtite rodine králika.

Dlho ho na našich stoloch nebolo vidieť a dodnes na ňom ešte nemá také miesto, aké by si zaslúžil. Pričom len neďaleko od nás, v Taliansku, je pomaly národnou zeleninou.

Podľa najnovších výskumov je v Amerike od nej závislých 40 % žien a 15 % mužov. Keď sa vám táto lahôdka rozplynie na jazyku, okamžite pochopíte, prečo. Čokoláda si vie podmaniť takmer každého.

Nedávno ma dôrazne upozornili na to, že môj článok o tatárskom bifteku v decembrovom .týždni bol rodovo nevyvážený a opäť raz robil zo žien citlivé kvetinky a z mužov nepriamo pánov tvorstva. Sypem si popol na hlavu, milé mäsožravé dámy!

Kto z nás sa môže popýšiť tým, že vďaka nemu niekto dostal Nobelovu cenu? Jedna potravina to môže o sebe s hrdosťou vyhlásiť. V roku 1908 si po Nobelovu cenu do Štokholmu odskočil jogurt.

Ak čakáte článok o opraženej treske v cestíčku s fritovanými zemiakovými klinmi, podávanej v kornútiku zo včerajších novín, musím vás sklamať. Skutočné britské národné jedlo sa totiž volá indické karí.

Je veľa vecí na svete, ktoré sa nám nejako javia, a pritom také nie sú. Napríklad melón sme ochotní považovať za ovocie, avokádo za zeleninu a mandľu za orech. Pričom mandľa je jasná kôstka.

Bez nej sme stratení, pretože ju nevyhnutne potrebujeme pre život. Je súčasťou skoro väčšiny jedál, no málokedy ju považujeme za plnohodnotnú ingredienciu. Väčšinou ju dofarbujeme a dosládzame, akoby sme sa hanbili za jej čistú chuť. Voda.