Nedávno ma dôrazne upozornili na to, že môj článok o tatárskom bifteku v decembrovom .týždni bol rodovo nevyvážený a opäť raz robil zo žien citlivé kvetinky a z mužov nepriamo pánov tvorstva. Sypem si popol na hlavu, milé mäsožravé dámy!

Kto z nás sa môže popýšiť tým, že vďaka nemu niekto dostal Nobelovu cenu? Jedna potravina to môže o sebe s hrdosťou vyhlásiť. V roku 1908 si po Nobelovu cenu do Štokholmu odskočil jogurt.

Ak čakáte článok o opraženej treske v cestíčku s fritovanými zemiakovými klinmi, podávanej v kornútiku zo včerajších novín, musím vás sklamať. Skutočné britské národné jedlo sa totiž volá indické karí.

Je veľa vecí na svete, ktoré sa nám nejako javia, a pritom také nie sú. Napríklad melón sme ochotní považovať za ovocie, avokádo za zeleninu a mandľu za orech. Pričom mandľa je jasná kôstka.

Bez nej sme stratení, pretože ju nevyhnutne potrebujeme pre život. Je súčasťou skoro väčšiny jedál, no málokedy ju považujeme za plnohodnotnú ingredienciu. Väčšinou ju dofarbujeme a dosládzame, akoby sme sa hanbili za jej čistú chuť. Voda.

Na svojom konte má trinásť michelinských hviezdičiek, pričom sám je hviezdou niekoľkých zábavných kulinárskych programov ako Hell´s Kitchen, The F word či Kitchen nightmares. Najznámejší anglický kuchár Gordon Ramsay.

Múka, vajíčko, mlieko alebo voda, trocha masla, soľ, podľa chuti cukor. Také jednoduché zloženie a ešte obyčajnejšia príprava. Získala si okamžite množstvo ľudí naprieč celým svetom, najmä deti. Asi najstarší múčnik na svete – palacinka.

Pravidelne ním ohurujeme svet na výstavách a vyhrávame gastronomické súťaže. Málokto však na Slovensku o tom čo i len tuší. Ak môžeme byť, čo sa týka gastronómie, na niečo právom hrdí, je to náš med.

Sú potraviny, ktoré zo Slovenska vozíte svojim blízkym a známym do zahraničia. Niekto prahne po májovej bryndzi, iný po korbáčikoch, druhý by bol schopný dať čokoľvek za pol kila smotanovej tresky. Najtvrdší kaliber je však horčica.

Je len málo ovocia, po ktorom by bola pomenovaná nejaká zbraň. A predsa sa nájde jeden významný predstaviteľ. Vďaka svojmu charakteristickému vzhľadu sa takej čudnej pocty dočkalo práve granátové jablko – dalo svoje meno granátu.