Prvýkrát prežil celý rok vo funkcii hlavy štátu. Odlíšil sa v ňom od väčšiny postojom k utečeneckej kríze aj prístupom k Ukrajine.

V povolebnom Nemecku všetko smeruje k veľkej koalícii, no médiá sa venujú najmä prípadu limburského biskupa Tebartz-van Elsta a jeho predraženého biskupského sídla. V cirkvi to vrie, všetci sú zvedaví, aký postoj zaujme pápež František a málokto verí, že konzervatívny biskup škandál prežije. Nielen o tom v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

V nemeckej politike sa po voľbách nič zaujímavé nedeje – Merkelovej CDU stále zvažuje, či pôjde do odskúšanej veľkej koalície s SPD, alebo prelomí historické tabu a skúsi to so Zelenými. Oveľa väčší rozruch je však v nemeckej katolíckej cirkvi. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Vraj sa o neho postarajú. Teda, presne povedané, postarajú sa „materiálne“. Vyhlásil to dnes /štvrtok 4. júla/ predseda Konferencie biskupov Slovenska Stanislav Zvolenský.

Vo vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka 18. marca, si môžete okrem iného prečítať:

Bol to opäť raz zvláštny moment. Biely dym, Rím a svet čakal, pozeral sa na prázdny balkón a keď vyšiel ten neznámy muž, zavládlo prekvapenie. A ticho.

Žijeme zrýchlenú dobu. Svet pred 20 rokmi a dnešný svet, sú dva odlišné svety. Paradigma sa zmenila. Žiaľ bez toho, aby si to mnohí všimli alebo priznali.

Svätorečenie Jána Pavla II. a Jána XXIII. bolo výnimočnou udalosťou. Prvýkrát v histórii boli svätorečení dvaja pápeži za účasti ďalších dvoch žijúcich pápežov. Navyše, za svätých neboli vyhlásení ľudia z dávnej minulosti, ale pápeži, ktorých si ľudia živo pamätajú.

Karol Wojtyla sa na začiatku ako pápež výrazne pričinil o pád komunizmu a na konci ukázal dôstojnosť slabosti a umierania. Ale nielen preto bol Ján Pavol II. koncom apríla spolu s Jánom XXIII. vyhlásený za svätého.

Ježišovi učeníci si veľmi rýchlo uvedomili, že ich učiteľ žil preto, aby zomrel a že jeho smrť nebola prerušením, ale zavŕšením jeho života.