Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Bol prezidentom policajného zboru, a preto vie o bezpečnosti Slovenska veľmi veľa. Dnes sa obáva, že sa sami vydávame do rúk zločinu a agresora. Štefan Hamran.

Viac ako tisíc škôl a inštitúcií, ktorým bol nedávno rozposlaný výhražný mail z ruskej adresy, zažilo pocit ohrozenia. Rozsah bol naozaj neobvyklý, ale fungujúci štát vie rozumne odpovedať. Ako funguje Slovensko?

Slovenský premiér Robert Fico, těžce postřelený při atentátu 15. května v Handlové, v posledních týdnech často hovořil o údajné bezprostřední hrozbě politického násilí ze strany opozice. Když ale k násilí skutečně došlo, ti, kdo jej měli chránit – a dost možná ani Fico sám – nebyli připraveni. Údajná příslušnost pachatele k demokratické opozici je pak prokazatelně výmyslem představitelů slovenské vládní koalice.

Nepísaná dohoda po hanebnom atentáte, že všetci máme teraz viac vážiť slová, aby sa ďalej neživila nenávisť, vyzerá na prvý pohľad rozumne. Ale je takou? Je to naozaj spoločná snaha o upokojenie?

Po nenávisti prichádza spravidla na radu pomsta. Myšlienková, slovná alebo skutočná. Jej viditeľnou obeťou sa stal naposledy predseda vlády Robert Fico, menej viditeľnou celá slovenská spoločnosť omámená relativizáciou pravdy, dezinfoscénou a populistickou politikou.

V tomto období sa rozhoduje o osude ľudí v Markíze a o tom, ako bude Markíza najbližšie mesiace a roky fungovať. Ale rozhoduje sa pritom o celku: o slobode v tejto krajine. O tomto hovorím so Štefanom Hríbom, s Petrom Bárdym a s Matúšom Kostolným.