Nie sú problémy s Veľkým bratom dielom toho, že je vlastne blbec? Aby sme si rozumeli, Veľký brat je super, iste, má svoje muchy, ako každý súrodenec, ale tie sa dajú prepáčiť, lebo to s nami myslí dobre. Prečo by inak chcel vedieť, koľko nás vlastne je? Len tak? Bez plánu? Čo by to potom bolo za Veľkého brata?

Piráti z Karibiku 4: Na vlnách podivna sú obrovským komerčným hitom, akákoľvek debata o zmysle či kvalite je teda zbytočná. Znova platia slová českého klasika, môže sa nám to nepáčiť, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo s tým môžeme robiť.

Rage Against the Machine, Epic 1992

Pred časom kdesi vo svete, tuším vo Francúzsku, otvárali vo veľkých nákupných centrách miesta na odkladanie mužov, aby títo predmetní jedinci nereptali počas nákupov. Mužské kútiky, podľa vzoru štandardizovaných detských kútikov. Televízie so športom, niečo na pitie a vraj hry, nech sa odložení muži nenudia.

Načo by mal človek, túžiaci po všeobecnom rozhľade, čítať odborné knihy, ak existujú ich light verzie? Na nič. Ak teda vôbec pripustíme takúto hlúpu otázku a tiež predpoklad, že niečo ako všeobecný rozhľad sa dá vôbec získať.

Hlavný záporák je mŕtvy, príbeh sa môže skončiť, aj tak nebol rozohraný najlepšie. Dobro vyhralo, zlo si líže rany a zmätený divák premýšľa, koho žalovať o náhradu vstupného. Nedá sa postaviť poriadny príbeh len okolo záporáka, lebo keď už je po ňom, nemá kto krepčiť na jeho hrobe.

Salónne reči sa u nás vedú v krčmách. Žiadne exkluzívne kluby plné mahagónového nábytku a triednej blahosklonnosti, ale podniky rôznych cenových skupín. Niektoré síce majú salóniky, ale v lepšom prípade ide len o oddelené miestnosti, v horšom o sklady záhradného nábytku.

Nech už to znamená čokoľvek, naj knihou divákov Mojej naj knihy sa stali Slovenské rozprávky Pavla Dobšinského, čo je síce v konečnom dôsledku nezmysel, ale ono je to vlastne jedno, lebo o nič nejde. Skutočne o nič, desať minút po finálovom večere po tej šou už ani pes neštekol.

Prvý intímny kontakt s dielom je najautentickejší vtedy, keď k nemu dochádza bez kontaminácie. Je to čoraz ťažšie, stretnúť sa s filmom, albumom, románom, komiksom či videohrou len tak, akoby náhodou, lebo civilizačný šum všade vôkol nás dokáže kontaminovať bez toho, aby sme si to všimli.

Ak motyka vystrelí, nevyjdeme na psí tridsiatok, ak nevystrelí, nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina. Alebo to sadne ako riť na šerbeľ, alebo sa to bude naťahovať ako guma v trenkách.