Sedím v lietadle. Desať kilometrov podo mnou sa plazia polia, rieky, jazerá a končiare hôr. Neskutočná nuda. Možno aj preto premýšľam, o kom všetkom som na stránkach .týždňa písal.

Ďalšieho podobného jubilea sa už nedožijem. Poskytol som medzičasom veľa rozhovorov, napísal množstvo textov, vydal knihy o tom, ako som vnímal udalosti z novembra 1989. Dnes teda „ešte raz a naposledy“.

Ani tento rok nám, zdá sa, nehrozí, žeby sme na dovolenke vypli, prestali myslieť na to, kam sa tento svet rúti, a poriadne sa nudili. Z kníh, ktoré sa zišli v tejto ankete, to vyzerá na znepokojivé leto.

Začalo sa to tak ako každý rok: len čo sa zverejnil program 35. ročníka Bratislavských jazzových dní, spustila sa kritika. Jednému chýbala väčšia hviezda, inému aktuálni džezoví „trendseteri”, ďalšieho urážala prítomnosť popovej Candy Dulfer. Napriek tomu na džezáky všetci prišli.

Zdá sa, že českého prezidenta Václava Klausa sme trochu podcenili. V čase uzávierky .týždňa bola zverejnená informácia, že švédske predsedníctvo tento týždeň na summite lídrov EÚ navrhne Čechov vyviazať z Charty základných práv.

Je to 350 km. Neexistuje vzdialenosť, ktorú by neprekonal futbalový fanatik, ktorý chce vidieť svoj tím. Tých 350 km je nič v porovnaní s cestou, ktorú o týždeň absolvujú slovenskí priaznivci, ochotní vidieť našu reprezentáciu na Majstrovstvách sveta v Južnej Afrike. Tristopäťdesiat kilometrov, takú vzdialenosť sme spolu s tromi tisíckami Slovákov absolvovali autom do Klangenfurtu, kde naša reprezentácia odohrala prípravný zápas s Kamerunom.

Keď konkláve zvolilo Josepha Ratzingera za pápeža, väčšina Nemcov zrazu zabudla, že ešte donedávna mal doma visačku arcikonzervatívneho spiatočníka. Ale 20. apríla 2005 vyšiel bulvárny Bild s legendárnou titulkou "Wir sind Papst!" (Sme pápež!), a aspoň načas bolo rozhodnuté. Niežeby sa z Nemcov zrazu stali bohabojní katolíci: ale voľba Nemca za pápeža pôsobila na národ, gniavený výčitkami svedomia, ako definitívne rozhrešenie za Hitlera.

Trikrát z Nemecka: o sexuálnych škandáloch v cirkvi, či o feministkách, ktoré za prípadmi pedofílie vinia voľný duch 60. rokov...

Slobodomurári vo Vatikáne, okultné praktiky v kláštoroch, kňazi spochybňujúci Ježišovo zmŕtvychvstanie. To všetko sa podľa troch kňazov a jedného diakona dnes deje v katolíckej cirkvi. Lepší scenár by nenačrtol ani Dan Brown.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.